Nové objavy v Jaskyni v ponore.
Matúš Matejka & Ľubomír Múka.
Náš príspevok do spravodaja mal pôvodne začať úplne ináč, ale väčšina jaskyniarov najradšej objavuje a najmenej rád dokumentuje. Preto Vás chceme informovať aj keď s veľmi značným oneskorením o našom v tom čase rok 2003. Najnovšom objave členov os Brezno. Nachádza sa v najznámejšej lokalite a tým je Bystriansko – Valaštianský kras, ktorý zas odhalil kúsok zo svojej podzemnej krásy.
Trochu z histórie.
Na Bystrej sa objavovalo už v roku 1930 keď J. Kovalčík s bratmi E. a A. Holmannovci – objavili Bystriansku jaskyňu. Následne objavenie Bystrianského závrt prepojenie Starej Bystrej s Bystrianskou jaskyňou, dávali šance pre nové miesta na prienik do jaskynného systému Bystrá – Valaská. Náš suchí ponor spomína už J. Majko v roku 1952 keď bol na povrchovom prieskume Suchej doliny. V roku 1970 sa prepadol kôň v obci Valaská a následná podrobná geologická štúdia dávala šancu objaviť ďalšie podzemné priestory, bola objavená jaskyňa U Diery( o ktorej sme vás už informovali).
Po týchto úspechoch sa vtedy mladý jaskyniari rozhodli sondovať v spomenutom ponore. Na lokalite pracoval Ján Múka, ale aj M. Štéc, F. Jirmer ml, P. Ďurana, D. Csala, J. Peťko, M. Ťažký, Prochádzkovci, členovia os Terchová a Blatnica, P. Holúbek, Popovič, Klinčík, Kardhordó a ďalší nezistení účastníci akcií.
V sonde sa pracovalo na čistený do hĺbky, následne vydrevovali, sonda sa už zmenila na jaskyňu svojou hĺbkou dosiahli -15m, ale v ďalšom postupe ich zastavuje neprielezná puklina s prievanom. Pre nedostatok streliva ako aj pre nezhody v skupine sa na lokalitu zabudlo na dlhých 15 rokov. V čase zabudnutia sa ponorná jaskyňa mení na odpadovú dieru.
Súčasnosť:
Náš záujem o lokalitu (sondu) nastal až vtedy keď nás (ako vraví Lukáš Vlček) jaskyne vypľuli v Hornolehotskom krase a na viacerých miestach (sondy). Celá skupina pracovala niekde inde (každý si robil na svojom piesočku) nedávali šance na objav. Po obhliadke Janovej sondy ako to už po tých rokoch volali a následnom ubezpečení sa o prievane na lokalite začíname pracovať intenzívne. Na Lokalite sa odrobilo 50 akcií po viac ako 6 hodín práce. Spomeniem len tie najdôležitejšie:
Rok 2000 A. Bučko a Ľ. Múka boli na povrchovom prieskume Prostredného vrchu ako aj Suchej doliny, kde boli pozrieť opustenú Janovu sondu.
Rok 2001 Ľubo Múka s Tónom Bučkom začali s vypratávaním sondy a následným opravovaním výdrevy.
Na ďalších akciách sa už zúčastňujú D. Pilař, P. Molčanyi, L. Mora, M. Matejka, J. Múka, R. Magáň ako aj naše manželky.
Na lokalite sa dá pracovať len v letnom období v zime nasáva a zamŕza.
Rok 2002 pokračujeme v sondovaní, materiál vyťahujeme na povrch. Dosahujeme hĺbku našich predchodcov nachádzame staré vedrá a hadicu. Na akcií sa zúčastnili aj členovia Os Orava.
Rok 2003 na lokalite pracujeme len v letnom období, pokračujeme v sondovaní v zanesenej chodbe vedľa neprieleznej pukliny. Pre nedostatok ľudí ako aj problém transportu materiálu na povrch sme sa rozhodli zasýpať bočné diery. Pokračujeme v sondovaní v zanesenej chodbe vedľa neprieleznej pukliny. Všetok vyťažený materiál ukladáme v jaskyni. Po neúspechoch skúšame šťastie v priamom smere nánosu rovno do masívu, asi po 20 minútach sondovania sne narazili na prievan. Na druhý deň Ľubo Múka išiel sám rozšíriť plazivku a po zistení možných objavov, hneď zvolal akciu bolo objavených 20m chodieb s peknou hráškovou výzdobou. Pri rozširovaní plazivky Tóno Bučko objavil otvor v dne s ktorého prúdil prievan. Na ďalšej akcií Ľubo s Dankom objavujú 2m studňu, ktorá je pekne vymodelovaná vodou s ktorej vanie prievan. Po prvom prezretí sondy Ľubo konštatuje neprielezné skalné okná. M. Matejka s Ľubom Múkom sa pokúšame preniknúť ponad studňu nedarí sa nám na záver akcie ideme poprezerať studňu a konštatujeme, že jediná cesta vedie tadeto.
13.9.2003 akcií sa zúčastňujú Ľ. Múka,
14.9.2003 P. Molčanyi, A. Bučko,
20.9.2003 Laco Mora, R. Magáň, D. Pilař, a M. Matejka. + vŕtačka, centrála, kliny, kladivo a mocný chlapi. Po prekonaný skalných stĺpov a rozšírený otvorov objavujeme plazivku v ktorej sa stráca netopier. Po tomto konštatovaní sa snažíme vyčistiť plazivku od sedimentov po niekoľkých hodinách sa nám to aj darí a náš najštíhlejší člen Danko nalieza do plazivky a zistil že pod plazivkov je niečo večie padajú tam kamene aj hlina do volného priestoru.
Dňa 27.9.2003 je významný preto , že po lanovom rebríku zliezame 5m vysoký komín a objavujeme zatiaľ najväčší priestor jaskyne 4×5 širokú a 6m vysokú klubovňu a ďalších 50m chodieb, ktoré sú však v každom smere ukončené závalmi. Voda sa tratí v dne bočnej miestnosti, pomedzi bloky do neznámeho podzemia. Na tomto mieste začíname sondovať, po 40 akciách. Na ktorých sme kompletne vyčistili 8m vysoký komín. Na dne komína sme narazili puklinu za ktorou počuť v jarných mesiacoch hučať vodu. Ktorá sa stráca v neprelezitelnej pukline , ale máme prievan. Pre nedostatok miesta a zložité transportovanie vyťaženého materiálu sme od ďalšieho sondovania upustili. Tu sa naše akcie na danej lokalite dočasne končia , lebo sa objavili nové pekne vyzdobené priestory v Líščej jaskyni . Na lokalitu sa vraciame až v roku 2013, keď opätovne čistíme vstupné časti jaskyne, nakoľko nám zavalilo vstupné časti a nedalo sa vstúpiť do jaskyne. Otvoriť jaskyňu sa nám podarilo až v roku 2015 po vyťažení 12 m3 sutiny za pomoci elektrocentráli a elektrického bubnového navijaka (demag). A opäť sa na lokalite nepracovalo, do jaskyne sa chodilo sporadicky na exkurziu , alebo pozrieť hibernujúce netopiere. V jaskyni sa podaril menší objav až v roku 2023, kde M. Matejka a Michal Bubelíny pri prehliadke jaskyne sa lokalizoval prievan pomedzi puklinu a následným rozšírením pukliny, sa Michal Bubelíny preplazil do nových priestorov. Po objave pukliny, na následnej akcií v zložením Ľ. Múka, Ján Bánik a Libor Štubňa rozšírili objavenú puklinu a objavili následne pokračovanie nových priestorov. Nové priestory sú puklinovo rútiveho charakteru , kde je problém so stabilitou nových priestorov, ktoré smerujú pod Klubovňu. Po kontrole nových priestorov sme sa rozhodli že budeme pracovať v klubovni pod severnou stenou, kde pravdepodobne odtekala voda.
Lokalizácia jaskyne:
Jaskyňa v ponore sa nachádza v katastrálnom území obce Valaská, asi 1 km od Valaskej -v Suchej doline. V spomínanej doline sa nachádza na ľavej strane, 200m poniže od jaskyni U diery o ktorej sme Vás už informovali na stránkach spravodaja. Územie patrí orograficky Bystrianskému Podhoriu, ktoré tvorí časť Horehronského podolia. Suchá dolina dostala názov od chýbajúcich povrchových tokov , všetka voda je v podzemí, povrchové toky sa tratia v ponoroch a objavujú sa vo vyvieračkách v obci ( Javorová vyvieračka, Tajch).
Opis jaskynných priestorov:
Samotná jaskyňa bola vytvorená v rohovcových a dolomitických vápencoch tak isto ako blízka jaskyňa U Diery. Vchod do jaskyne tvorí nápadní otvor o rozmeroch 1,8×0,8m viditeľní z lesnej cesty vedúcej k požiarnickej chatke. Vstupná časť je modelovaná vodou v ktorej sa spájajú dve chodby z vyšších poschodí prítokový meander ktorý po 5m končí zasedimentovaním, v tomto meandri zimujú netopiere. Vstupná časť jaskyne pokračuje vstupnou priepasťou -15m,ktorá ma teraz len -10m lebo sme dno vyplnili vyťažením materiálom. Jaskyňa pokračuje v priamom smere po dvoch metroch sa chodba delí, naľavo pokračuje smerom k lesnej ceste. Chodby sú pekne modelované vodou s hráškovou výzdobou ktorá sa tu vyskytuje v hojnom počte. V poslednej sienke sme objavili v sedimentoch stoličku jaskynného medveďa a prepadnutí sediment smerom dole. Na pravo chodba pokračuje studňou -2m a potom horizontálnou chodbou priamo do masívu, ktorá končí po 5m nad najväčším priestorom jaskyne (klubovňou). Do klubovne sa dostaneme po lanovom rebríku – 5m. Klubovňa je sienka jaskyne o rozmeroch 4×5×8m s ktorej každým smerom pokračuje jaskyňa do menších sienok, ktoré sú ukončené závalmi. V klubovňa je bez sintrovej výzdoby, ale s pekne korodovanou materskou horninou. Najzaujímavejšia je chodba smerujúca na juh ktorou sa po 2m plazenia dostaneme do sienky tvorenej blokmi, v sienke je vertikálny stupeň -10m.V tejto sienke zreteľne cítiť prievan, ale pre nebezpečie závalu sme tu zatiaľ nesondovali. V sienke ktorá smeruje smerom ku jaskyni U Diery je tiež zával. Celá jaskyňa nemá veľa sintrovej výzdoby len v odbočke je hrášková výzdoba.
Záver:
Na záver by som rád dodal, že pred pár rokmi bola jaskyňa v ponore len odpadovou dierou a teraz je z nej 150m dlhá jaskyňa. Opäť sa raz potvrdilo, že aj staré zabudnuté lokality sú perspektívne na objavenie nových priestorov. Jaskyňa je zaujímavá hlavne z dvoch hľadísk. Po prvé je to blízkosť jaskyne U Diery a po druhé reálnejšia možnosť dostať sa na aktívny vodní tok, je nižšie v doline. Ktorý chceli dosiahnuť už naši starý páni na čele s F. Jirmerom. Momentálne sa v jaskyni nesonduje, ale je zabezpečená pred neželanými návštevníkmi. Aby sa s nej nestala odpadová diera ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi. Len nedávno neznámi ľudia vhodili zdochnuté zviera do vstupných častí jaskyne. Ktoré sme naložili do plastových vriec a odviezli preč so želaním aby sa to viac neopakovalo.
Literatúra.
Technické denníky OS Brezno
Jirmer, F. 1970. Technické denníky oblastnej skupiny č 7. archív SMOP a J.
Marcel Lalkovič: 2001 Ján Majko Životné osudy jaskyniara, Liptovský Mikuláš. str. 106. str. 114 – 115..
