Matúš Matejka Speleo Brezno.
V jeden zimný večer nám na skupinu volali páni s ohľadom výstavby malej vodnej elektrárne vo Vajskovskej doline. V doline sa ide stavať malá vodná elektráreň, hneď som spozornel a premýšľam o čom to hovorí veď tam je veľa jaskýň na malom území. A tam je kameň úrazu jaskyne sú, ale nikto o nich nič nevie. Sú v Zozname jaskýň na Slovensku, ale nič viac. Po objavoch v rokoch 2000 až 2006 a hore uvedených skutočnostiach som sa rozhodol opísať a doplniť chýbajúce údaje.
Vajskovská dolina patrí medzi najdlhšie a aj najkrajšie doliny v Nízkych tatrách. Nachádza sa v nej málo porušená príroda, ktorá je chránená aj zákonom v závere doliny sa rozprestiera NPR Skalka. V doline nie je problém za bieleho dňa stretnúť medveďa, orla, kamzíka, či vlka. Nachádzajú sa tam aj najväčšie vodopády v Nízkych tatrách t.j. Vajskovské vodopády, ktorými preteká potok rovnakého mena. Vajskovský potok začína svoju púť vysoko na holiach v kryštaliniku tatier pod kótou Poľana 1889,7 a postupne sa zarezával do doliny až vyúsťuje do Hrona v obci Lopej. Pre nás je územie najzaujímavejšie práve pri vstupe Vajskovského potoka do vápencov.
Geologický opis územia.
Doteraz neznámym krasovým územím je kras ležiaci severne od Hornej Lehoty, ktoré geomorfologicky prináleží k severnej časti Bystrianskeho pohoria. Zo severu je ohraničené zlomovými svahmi Nízkych Tatier, zo západu ho zviera dolina Vajskovského potoka a z východu dolina Bystrej. Krasové územie sme označili ako Hornolehotský kras.( Jakál, J., 1990 ). Hlavným stavebným prvkom krasového územia je stredný čiastkový chočský príkrov, v ktorom podliehajú krasovateniu gutensteinské, reiflingské a dachsteinské vápence a dolomity. Na ňom leží vrchný chočský čiastkový príkrov, ktorý má súhlasné súvrstvie s predchádzajúcim. (Biely, A. – Kullman, E. in Kullman, E., 1984). Pre nás je najzaujímavejší kras Vajskovského potoka ktorý pri vyústení z kryštalinika vytvára po oboch stranách terasový systém s dobre rozlíšiteľnou eróznou terasou a akumulačnou pokrývkou. Vajskovský potok je v tejto časti zarezaný cca 20 m pod úroveň akumulačného povrchu terás, kde sa zarezáva do svetlých až sivých vrstevnatých dolomitov. Vajskovské červené zlepence sú karbonatické a zaberajú plochu asi 10 km². Vajskovské zlepence majú priepustnosť dobrú až veľmi dobrú, prevažne puklinovú (Kullman, E.,1984). Plošinka sa zvažuje na juh sklonom 6°. Na povrchu plošiny sú vytvorené dva typy krasových jám. Väčšie sú ploché misovité s priemerom 50m hĺbkou 4 m, menšie s priemerom 10 m a hĺbkou 2-3 m sú lievikovité. Podzemné krasové formy Hornolehotského krasu zatiaľ niesu známe ( Jakál, J., 1990 ).
Opis jaskýň.
S opisom jaskýň by som začal od Hrona proti prúdu potoka. Vajskovský potok sa vlieva do Hrona v obci Lopej. Zo speleologického hľadiska sa v obci nachádzajú už iba fragmenty bývalých jaskýň. Jedine zo speleologického hľadiska je zaujímavý prameň Kráľa Matiáša, jedná sa o vyvieračku ktorá je upravená pre vodohospodárske účely t.j. pitná voda pre okolité dediny. 
Nad dedinou po pravej strane smerom hore prúdom sa nachádzajú 10m vysoké skalné steny v kóte Laštok, žiaľ bez jaskýň. Sú tam len pozostatky hydrotermálnych jaskýň. Ako postupujeme hore prúdom dolina sa značne rozšíri a na pravej strane doliny tesne pod horou sa nachádza Travertínová jaskyňa.
Travertínová jaskyňa bola opísaná v spravodaji SSS č.3/2003 A. Bučko Travertínová jaskyňa. Preto sa o nej len v krátkosti. Jedná sa o 27,9m dlhú jaskyňu ktorá sa vytvorila v travertínovej kope ktorý si vytvoril prameniaci minerálny prameň pretekajúci jaskyňou. Súčasť systému je ponor jaskyňa výver a nikdy nezamŕzajúce jazierko.
Postupne sa dostaneme do obce Dolná lehota. V obci sa nachádzajú malé jaskynky uvedené aj Zozname jaskýň jaskyňa 1 a jaskyňa 2. Jedná sa o korózne dutiny objavené pri kopaní obecného vodovodu. Preto majú len dokumentační charakter. V obci sa nachádza aj geologický vrt 100m hlboký, ktorý je už predaný na podnikateľské účely. Tento vrt je dôležití s toho že načapoval krasovú vodu ktorá sa ponára vyšie v doline. Potvrdili to ďalšie vrty po celej doline len stým rozdielom ,že keď robili vrty v 80rokoch minulého storočia ešte neboli známe podzemné priestory v takom rozsahu ako teraz.
Na ľavej strane potoka priamo v dedine je krasová vyvieračka, ktorá vyplavuje jemní piesok s nekrasovými horninami . 
Vyvieračka Vrabec 1 je zachytená pre vodárenské účely povyše je krasová vyvieračka Vrabec 2 
má stabilný prietok aj teplotu aj v zime dôležité je na nej to, že vo vode sú bubliny buď CO2 alebo strháva vzduch z druhej strany sifónu a nachádza sa vo vajskovských zlepencoch. Táto vyvieračka odvodňuje veľké krasové územie s množstvom závrtov, ale bez ponorov. Najbližšia voda sa ponára až pri Jasení pod Strmím vŕškom. Bolo by vhodné použiť potápačskú techniku. Na konci obce pri poslednom dome je to vlastne záhrada pri potoku sa nachádza Dolnolehotská jaskyňa.
Dolnolehotská jaskyňa Jaskyňu objavili v roku 1987 D. Csala so spolupracovníkmi. Vchod do jaskyne je na pravej strane 2m nad dnom potoka o šírke 50x80cm, 2metrov od vyvieračky. 
Povrchový tok vyvieračky je izolovaný od vôd Vajskovského potoka betónovým múrom. Jedná sa o fluviokrasovú jaskyňu s dĺžkou 50 metrov, je vytvorená vo Vajskovských zlepencoch. Jaskyňou pretekaná vodný tok, ktorý sa ponára do zlepencov v ohybe potoka a vyteká von už cez vyvieračku. Po štyroch metroch sa dostaneme na vodný tok ,ktorý preteká celou jaskyňou. Jaskyňa je vytvorená na tektonickej poruche ktorá bola následne rozšírená vodným tokom. Keďže sa jedná o riečnu jaskyňu je bez kvapľovej výzdoby, len v koncových častiach sú malé brčka a sintrové náteky.
Ružová jaskyňa Sa nachádza 15 metrov nad dnom doliny nad vyvieračkou zhruba 1kilometer od obce Dolná Lehota V závere suchej dolinky smerujúcej do doliny Vajskovského potoka pod jaskyňou sa nachádza vyvieračka pri Vajskovskom potoku. Jaskyňu objavili M. Matejka a Ľ. Múka v roku 2005 na jednej s mnohých pracovných akcií na rekognoskácií terénu. Po úvodnej obhliadke vchodu sme si na ďalšiu akciu doniesli potrebne náradie akými boli vŕtačka a patróny a podarilo sa nám odstrániť vo vchode do jaskyne veľkú skalu ktorá následné padla do jaskyne. Jaskyňa ja vytvorená na zlome vajskovských zlepencov a dolomitických vápencov. 
Jedná sa o 5 metrový pretlakový komín vôd nad vyvieračkou. Dno jaskyne je upchaté hlinou. Jaskyňa je bez kvapľovej výzdoby. Jaskyňa je zaujímavá tým že je vyvinutá na zlome zlepencov a vápencov a aj tým že pod jaskyňou sa nachádza vyvieračka.
Mokrá jaskyňa Jaskyňu objavil Juraj Peťko, Milan Štéc a Jana Vargová a to presne 1.8.1981 a nachádza sa zhruba 3 kilometre nad obcou Dolná Lehota na jej na ľavej strane od Vajskovského potoka smerom od dediny. Vchod je situovaný dva metre nad hladinou potoka a vzdialený 4 metre po prúde od vyvieračky. Povrchový tok vyvieračky je izolovaný od vôd Vajskovského potoka betónovým múrom a jeho prietok je kontrolovaný limnigrafom. Jedná sa o výverovú fluviokrasovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom s dĺžkou 30 metrov. Vytvorená je na zlome SZ v dolomitoch, vchod je pomerne úzky ale po metri sa dá postaviť ďalej chodba pokračuje cez aktívny vodný tok až dorazíme na koniec jaskyne , kde sa jaskyňa rozšíri na priestor 2 x 3 metre , kde v zimných mesiacoch zimujú netopiere.
Líščia jaskyňa 
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane potoka nad vodnou hladinou Od nepamäti je známa vďaka nápadnému vchodu pri hladine potoka, pod skalnou stenou doliny Je to po jaskyni Pieskový potok druhá najdlhšia jaskyňa v doline. Všetkými jaskyňami preteká aktívny vodný tok a okrem Dolnolehotskej jaskyne sú vyvinuté v svetlých dolomitických vápencoch.. Táto jaskyňa sa stávala častým cieľom výprav zvedavej mládeže a zberateľov sintrov. Po úvodnom prieskume sa nám zdalo, že tu už nieto čo objavovať. V jaskyni sme ale zaregistrovali silný prievan. Vstupná časť jaskyne je veľmi poškodená mrazovým zvetrávaním. Šťastné chvíle objavovania zažívali členovia OS Brezno na jednej s mnohých pracovných akcií. Dna 30.12.2003 v čase sviatkov, keď väčšina oddychovala doma , sa podarilo Ľ. Múka, R. Magáň a P. Molčányi objaviť, alebo skôr prekopať do neznámeho podzemia a podarilo sa preplaziť cez úzke plazivky.
Pri vchode sa jaskyňa vetví, smerom na juh odbočuje chodba, ktorou sa pomedzi popadané bloky dá preplaziť do puklinových chodieb premodelovaných vodou. Tu sa prvý krát stretávame s podzemným tokom. Nachádzame sa meter pod hladinou povrchového toku, ktorého časť vody sa pri vysokých stavoch cez vchod vlieva do južnej chodby. Podzemný tok sa stráca v závale na konci chodby. Druhá chodba smeruje priamo do masívu , tak isto aj prievan. Jeho účinky okrem nás pociťujú aj steny jaskyne, dno pokrýva kamenná drť, ktorá ostrými hranami a zvukom pripomína skôr sklo ako dolomit. Po prekonaní dvoch úžin sa dostávame do chodby, kde už nie sú zjavné účinky mrazu. Puklinová chodba je rozšírená vodou. Dno bočných zárezov je pokryté žulovým štrkom, na ktorom bola sintrová platňa, po dvoch skoro pravouhlých zákrutách sa jaskyňa skončila úžinou v tvare rovnostranného trojuholníka na veľkosť prilby. Po túto úžinu bola jaskyňa známa a zároveň zničená veľká časť výzdoby.
Po už spomínanej objaviteľskej akcii 30.12.2003 sa nám podarilo prekopať piesčitý sediment a po prekonaní 5 metrov dlhej plazivky sa ocitáme v nových častiach jaskyne. 
Kocháme sa nedotknutou krásou aj keď malej , ale zato pekne vyzdobenej živej jaskyne a zároveň si uvedomujeme, čo nás čaká. V nových častiach jaskyne dominujú chodby, ktorými preteká voda, tá istá s ktorou sme sa stretli v južnej chodbe. V jaskyni sa vyskytujú rôzne formy výzdoby, a to stalaktity, stalagnáty, sintrové jazierka s kryštálmi. 
V čase vysokej hladiny Vajskovského potoka býva jaskyňa zaplavovaná vodou. Väčšina objaviteľských prác vykonáva v zimných mesiacoch, keď hladina vody klesá na nižšiu úroveň. Ďalšie možnosti na objavy sa zmenšili, prievan sa tratí v strope v tesných puklinách a voda priteká zo sifónu. Momentálne má jaskyňa 150m chodieb, no sú predpoklady na existenciu horných poschodí a nepoznáme ďalšie pokračovanie podzemného toku, ktorý vyviera o niekoľko km nižšie. Zároveň sa zvýšila perspektíva starej opustenej sondy v doline Červenej vody. Jaskyňa bola v minulosti devastovaná vandalmi a zberateľmi sintru, preto je v súčasnosti uzamknutá a chránená pre budúce generácie.
.
Riečna Jaskyňa bola opísaná v spravodaji SSS č.3/1995 D. Csalom Hornolehotský kras a jeho už niektoré známe javy . Preto sa o nej len v krátkosti. Jedná sa o 75m dlhú jaskyňu ktorú vytvoril vodný tok , ktorý preteká celou jaskyňou. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane riečišta, jedného s pravostranných prítokov do Vajskovského potoka.
Ponorná jaskyňa 
Jaskyňu objavili Erik Lehotský a Drahoš Csala. Na pracovnom akciách na ponore P1 v lete 1988, v ľavostrannom prítoku potoka do Vajskovského potoka. V zimných mesiacoch r 1989 už pracovali v jaskyni Ponorná. Ponorná jaskyňa sa nachádzav doline ľavostranného prítoku do Vajskovského potoka , povyše Riečnej jaskyni na pravej strane dolinky. Vchod do jaskyne je 50x70cm hneď za vchodom je trojmetrový stupeň široký pol metra. Jaskyňa je vytvorená v dachsteinschých vápencoch. Puklina končila dole závalom. Po odstránení polovice závalu sa dalo pokračovať ďalej, objavili ďalšie pokračovanie chodieb so skromnou výzdobou. Tieto priestory sú puklinového charakteru na dne ktorých je suť. Na viacerých miestach sú stopy po činnosti vody, predpokladá sa výskyt aktívneho riečiska. Hĺbka jaskyne je cca 15 metrov s dĺžkou cca 50 metrov. Dosť silný prievan prichádza z hornej časti vstupnej pukliny , kde sa však zatiaľ nedá dostať , pre jej úzke priestory 20x 30cm.
Po tomto opise priestorov sme sa v roku 2008 v zložení M. Matejka a Ľubomír Múka rozhodli ísť na kontrolnú akciu do Ponornej jaskyne. Po zistení skutkového stavu sme zistili že hore opísane časti jaskyne sú už zavalené , je tam obrovský zával. Ale prievan skutočne pochádza z hornej pukliny a jej rozmery sú 20x30cm. Na nasledujúcej akcii vybavení s naším novým akumulátorovým búracím kladivom sa nám darí rozšíriť puklinu a dostavme sa do nových priestorov, ktoré už nie sú poznačené rutím závalom , ale sú už pekne modelovane vodou. Dostávame sa do priestoru pod vodnou hladinou kde sa dá postaviť. Dno je pokryte náplavovým blatom . Priestory sú bez výzdoby.
Jaskyňa Pieskový potok. https://osbr.sss.sk/jaskyna-pieskovy-potok/
Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Vajskovského potoka 4 metre nad dnom doliny. Jedná sa o najdlhšiu jaskyňu Vajskovskej doliny. Bola podrobné opísaná v spravodaji SSS č.1/2004 Ľubomír Múka, Peter Molčanyi Jaskyňa pieskový potok . 
Preto o nej len v krátkosti. Jedná sa o 237,4m dlhú jaskyňu ktorú vytvoril vodný tok , ktorý preteká celou jaskyňou. S bohatou kvapľovou výzdobou. Jedine čo by som doplnil, že jaskyňa bola súčasťou prehliadok na 63 ročníku JS SSS a počas prehliadok sa moravským jaskyniarom podaril objav, preplazili sa po riečnom štrku do novej chodby. Po tomto objave sme sa na jeseň v roku 2023 rozhodli moravskú chodbu rozšíriť v zložení J. Bánik, M. Matejka, M. Bíreš a M. Bubelíny. Po 2 hodinách kopania sa nám podaril objav cca 30metrov nových priestorov za koncovým závalom. Priestory sú poznačené závalom, ale sú pretekané vodným tokom. V bočnej vetve sme objavili prítokový komín, ktorý treba rozšíriť s možným objavom. Priestory treba zamerať a pripojiť už existujúcej mape.
Záver. Krasové javy vo Vajskovskej doline sú vytvorené v rôznych tipoch sedimentov na konci doliny sú to hydrotermálne jaskyne kóta Laštok a Travertínová jaskyňa. Vyvieračka v dedine je vo Vajskovských zlepencoch ako aj Dolnolehotská jaskyňa ostatne jaskyne boli vytvorené po zlomoch v svetlých až sivých dolomitoch. Jedine Ponorná jaskyňa je vytvorená v dachsteinschých vápencoch. Príspevkom som chcel skompletizovať jaskyne a krasové javy v celej Vajskovskej doliny a spomenúť jaskyniarov, ktorý pracovali a objavovali v celej doline.
Literatúra:
BIELY, A. – SAMUEL, O.: K otázke veku červených vajskovských zlepencov v Lopejskej kotline. Geografické práce. Správy 77, GÚDŠ, Bratislava 1982, s. 103-109
KULLMAN, E.: Dolná Lehota – Vajskovská dolina. In: Dovina. V.: Hydrogeologický sprievodca VIII. Celoštátnej hydrogeologickej konferencie. GÚDŠ, Bratislava 1984, s. 83-87
JAKÁL, J.: Hornolehotský kras Horehronského podolia. Slovenský kras 1990, s. 60-66
Csala, D. 1995. Hornolehotský kras a jeho niektoré už známe krasové javy. Spravodaj SSS č.2.str.10-11
Technické denníky Os Brezno r.2000.
Múka. Ľ. Molčanyi. P. 2004. Jaskyňa pieskový potok. Spravodaj SSS č.1 str. 83-85
A. Bučko 2003. Travertínová jaskyňa. Spravodaj SSS č.3 str. 20 -21.
Archív múzea SMOPaJ.
I. Danielčáková 2023. Jaskyne v neogénnych karbonatických zlepencoch a pieskovcoch na Slovensku. Aragonit č 28/1-2 str. 33 – 42.