Anton Bučko
Aj keď s oneskorením, ale predsa, chcem informovať o objave v Bystrianskom závrte z roku 1994. Bystriansky závrt bol objavený v roku 1956 breznianskymi jaskyniarmi. Je to korózna, fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 600m a hĺbkou 164m so zaujímavou výzdobou (biely vodopád) a aktívnym vodným tokom na dne. Farbiaca skúška ukázala spojitosť s vyvieračkami v obci Valaská. Pôsobili tu jaskyniari F. Jirmer, J. Jirmerová, J. Majko, V. Pleva (a kopa iných jaskyniarov). Závrt je sprístupnený kovovými rebríkmi do hĺbky 140m (Breznianske námestie). 30.12. 1994 sme sa rozhodli uskutočniť koncoročnú akciu a to v Bystrianskom závrte. Chcel som vidieť “Jirmerove časti”. Tak v zostave F. Jirmer ml., P. Medveď a A. Bučko po slávnostnom výdatnom prípitku vchádzame do jaskyne. Pod prvým rebríkom ma zaujala bočná klesajúca rúrovitá chodba, ktorá končila sintrovou platňou. Pár úderov kladivom a chodba bola priechodná. Celý profil chodby bol predtým zaplnený štrkom, ten bol neskôr vyplavený. Chodba ústi do sienky s popadanými blokmi, dno tvoria okruhliaky a štrk. Medzi sedimentmi je množstvo železnej rudy, čo je dosť zaujímavé. Východným smerom sa puklinou dostávame k ústiu šachty (-40m). Nemali sme potrebnú výstroj tak sme pokračovali úzkym meandrom smerom na juh (tým smerom je obec Valaská). To sme už vedeli, že z prieskumu Jirmerových častí nič nebude. Vidina objavu bola lákavejšia. Meander vyústil do malej sienky s krásnou bielou výzdobou s nej sme pokračovali ďalším meandrom dno ktorého tvorili sintrové jazierka. Ním sme sa dostali na križovatku chodieb jedna klesala na východ a druhá stúpala severným smerom. Rozhodli sme sa pre východ. Zastavila nás hladina jazierka (hĺbka 60cm). Nazvali sme ho Žumpa. Severnou chodbou sme vystúpili do väčšieho dómu. Podľa spadnutého bloku nad jazierkom sme ho pomenovali “plaváreň”. Tu sme si sadli a spokojní s objavom dorážame vodočku. Mladší Jirmer (Nandík) konštatuje: ”k…a, taká výzdoba nie je ani v Bystrianskej”. Po preskúmaní mohutného meandra, ktorý končil po pár metroch (sedimenty vypĺňajú celý profil), vychádzame na povrch (objav sme patrične oslávili v obecnej krčme). Ďalšia akcia v Závrte bola 3.1 1995 v zložení P. Molčanyi, A. Bučko. S vidinou možného postupu sme s obtiažami preliezli ponad jazierko ”Žumpa” do väčšieho priestoru, kde sa jazierko sa stráca pod veľkým závalom. Sklamaní sa vraciame na križovatku, ktorú sme pomenovali ”sieň objaviteľov”. Tam sme mali v transporťáku niečo na zahriatie. Pri konzumácii si prezeráme biely kvapľopád oproti nám. Rozhodli sme sa že vylezieme hore. Po jeho zdolaní (+11m) sme zistili, že vyteká z rúrovitej chodby smerujúcej na juh. Tá sa zúžila po pár metroch a celý jej profil vypĺňala hlina. Skúsil som ju prekopať a po 50cm nás ovial prievan. Dostali sme do sienky s krásnym nátekom, pod ktorým boli dve rúrovité chodby (vidlčka).Tie vyústili do priestranného dómu. Východná stena dómu je pokrytá množstvom drobných kryštálov aragonitu. Dóm sme nazvali “Kryštálový dóm”. Dno dómu je pokryté hlinou. Po prepchatí úzkou puklinou sme sa dostali do prudko stúpajúcej chodby, na konci neprieleznej. Po tomto zistení sa vraciame spokojne na “božie svetlo”. Toľko by bolo k objavu. Pri meraní nám na začiatku pomohli kolegovia z Chočských vrchov, zdokumentoval ho náš už bývalý vedúci Drahoš Csala. Potom sa na Závrt “zabudlo”. Po viac ročnej absencii sa vraciame a v zložení Anton Bučko, Ľubomír Múka, Peter Molčanyi, Matúš Matejka, a Ján Múka. Domeriavame a začíname sondovať v Kryštálovom dóme. Momentálne je zamerané 170,5metra, žiaľ pokračovať sa nedá, pretože došlo k zavaleniu vstupných častí. Naša činnosť je sústredená na odstránenie závalu, o čom vás budem informovať. Podľa našich orientačných meraní má existujúca mapa veľa nezrovnalostí, preto nové časti prezentujeme osobitne.