Na úvod môjho príspevku do spravodaja chcem reagovať na článok o objave „ Koreňovej jaskyne“ uverejnení v spravodaji č. 2/2002. Mojím príspevkom chcem poopraviť uvedenú informáciu o objave „Koreňovej jaskyne“ a všetko uviesť na poriadok. Bolo by pekné keby sme sa medzi sebou informovali o svojich aktivitách mimo svojho rajónu, aby sa každý jaskyniar pri príchode do cudzej lokality najprv ohlásil v oblastnej skupine, ktorá tam už niekoľko desiatok rokov pôsobí. V Hornolehotskom krase pôsobíme aktívne od r. l995. Pracovali sme na viacerých lokalitách nad Chalupkovou jaskyňou, v ponore pri Suchom potoku. Postupne sme otvárali ďalšie sondy, v ktorých neboli perspektívy objavu. Boli to však len malé jaskyne. O spomínanej jaskyni sme informovali na speleomítingu vo Svite. Tam nám vytýkali , aby naša jaskyňa Slnečného lúča bola premenovaná , lebo už existuje na Krakovej holi. Bolo nám navrhnuté aby sme ju premenovali. Tak údajná „ Koreňová jaskyňa“ sa už pár rokov volá jaskyňa Zimného slnka.
Lokalizácia:
Jaskyňa sa nachádza v Hornolehotskom krase, v doline Suchého potoka , a to v náprotivnom svahu Chalupkovej jaskyne. Spomínaná autorka uvádza výskyt smreka a duba , čo však nie je pravda. V tejto lokalite sa vyskytujú zmiešané porasty smreka , jedle, buka a hrabu.
Vchod je na úpätí 5 m vysokej skalnej steny.
História objavenia a prieskumu:
Vykopaný tunel
Na začiatku roka 1999 sme pracovali v inej lokalite tejto doliny. Keďže perspektíva objavu bola mizivá, rozhodli sme sa preskúmať aj ostatné časti tejto doliny, a to v zimných mesiacoch. V zime spomínaného roku urobil povrchový prieskum jeden náš člen skupiny Peter Molčányi. Pri spomínanom prieskume objavil v brale oproti Chalupkovej jaskyne diery so srieňom. V decembri sa tam vrátil a urobil fotodokumentáciu, ktorá bola prezentovaná na výročnej členskej schôdzi počas Vianoc toho roku. Na schôdzi sme dospeli k názoru, že ide o perspektívnu lokalitu, na ktorej by sme mali pracovať, a dohodli sme sa na ďalšej akcii, ale až po Vianociach. To znamená, že sme na spomínanej lokalite pracovali až v roku 2000.
5.1.2000- akcie sa zúčatnujeme už vo dvojici objaviteľ – P.Molčanyi a M.Matejka. Vybavení objaviteľským elánom, motykou a lopatou, ale hneď na začiatku sme zistili že naše nástroje sú nevyhovujúce, lebo zem bola zamrznutá. Motyku sme zlomili, ale podarilo sa nám nazrieť dovnútra
Keby jaskyňu objavil niekto pred rokom alebo dva pred nami, určite by sme sa dostali dnu už na prvej akcii , ale jaskyňa odolala.
20.1.2000-akcia prekopanie vchodu. Po sklamaní z predchádzajúcej akcie sme boli lepšie pripravení, krompáč vystriedal motyku, lopata a najlepší nástroj tejto akcie – hrable. Tak ako minule sme museli odkopať kužeľ hliny a skál pred vchodom, aby sme mohli vojsť dnu. Keď sa nám to podarilo, nastal ďalší problém. Jaskyňu obývali zveri lesa, ktoré si ju vystlali lístím a konármi. Vtedy sme použili už spomínaný nástroj na vyťahovanie lístia a konárov. Po viac ako 8 hodinách práce sme boli dnu. Prvý išiel Peter a objavil sienku, kde sa dalo postaviť. Tak sa radoval a kričal, že stojí. To ma prinútilo ísť za ním, aj keď sa bolo treba plaziť v plazivke pozostávajúcej z hliny, lístia a výkalov jazveca. Keď sme boli v sienke, našli sme pokračovanie smerom do masívu, ale nepokračovali sme ďalej pre úzky profil a možnosť stretnúť jazveca. Urobili sme prieskum zvyšku jaskyne, kde sme objavili chodbu vedúcu smerom von, ako sme neskôr zistili jedná sa o veľký portál vyplnený sedimentom . Pri návrate do plazivky sme našli ešte jednu odbočku, ktorú sme museli zväčšiť. Potom sme sa tam išli pozrieť. Pre nás nič zaujímavé, bolo to blízko povrchu. Nasvedčovali tomu korene v strope jaskyne, žiadne pokračovanie tam nebolo. Jaskyňu sme pomenovali Jaskyňa slnečného lúča, lebo v čase keď sme tam boli (január) v zime, svieti slnko až do jaskyne.
5.2.2000-akcie sa zúčastňuje náš predseda Ľubo Múka a P.M .Ľubo po prezretí lokality a umiestnenia konštatuje perspektívu ďalšieho postupu smerom do masívu a k blízkej vyvieračke. Toto svoje tvrdenie si preveruje prútikom, pri prútikovaní našiel ďalšie miesta možné na sondu.
Ďalšie akcie už len v číslach, bolo ich presne 29, na každej bolo priemerne odpracované 7 hodín.
Významné boli len niektoré, ktoré presne opisujem.
1.4.2000– Vytipované miesto sondy pri stene- „prútikom“, otvorenie nového vchodu pre lepší transport materiálu.
9.8.2001- Kontrola stavu jaskyne. Dohovor o možnosti paleontologických vykopávok, potvrdené kosti – Ursus Speleus(jaskynný medveď) Martin Sabol UK Bratislava.
13.2.2002- Ľubo, Peter a Roman pokračovaliv postupe dopredu.
17.2.2002- Peter, Ľubo, Roman a ja sme prehlbovali profil pri starom vchode.
24.2.2002- Prehlbovanie profilu pri vchode. Od tejto akcie sa na lokalite pracuje len sporadicky, všetok čas sa pracuje na iných lokalitách. Akcií sa zúčastňovali naši členovia Ľ.Múka, P.Molčányi, M.Matejka, J.Múka, A.Bučko, L.Mora, I.Schwarzbacher, ale aj členovia Speleoklubu Bystrá R.Magáň a L.Lackovičová na pomoc prišli aj nejaskyniari Mikuláš Molčányi. V terajšom období sa v jaskyni nepracuje, čakáme na začiatok archeologického a paleontologického výskumu p. Sabol z UK Bratislava a p. Struhár z Liptovského múzea. Spomínaná autorka uvádza dátum objavu 30. 12. 2002, ale to neznamená, že neznámi ľudia tam už nepracujú, a že o ďalších priestoroch nevedia. To, čo autorka uvádza, že 10 minút kopali, bola naša upchávka pred prúdením vzduchu. Ako sa dá dočítať z akcií, tak za 10 minút roboty by tam nik veľa nenašiel. Boli tam odrobené desiatky hodín.
Opis jaskynných priestorov:
mapa jaskyne pôdorys
Jaskyňa bola vytvorená v gutensteinských vápencoch. Podľa uloženia sedimentov v sondách je jasné, že sa jedná o paleovýver. Vstupná plazivka sa časom zmenila na chodbu, ktorou prejde fúrik. Je bez výzdoby, znečistená sedimentom. Zo siene objaviteľov m. b. 5 sa stala sieň odbočiek, lebo sa prepojila schodbou jazveca m. b. 3 a sondou pri stene m. b. 6. Je bez kvapľovej výzdoby, ale pekne vidno lavicovitú odlučnosť vápenca. Sonda pri stene m. b. 6 je pekný meander modelovaný vodou. Je bez sedimentov, má pevné dno. Pokračuje vertikálou na dne, ktorej je štrk. Tvorí sa tam malé jazierko. Kvapľová výzdoba je o niečo bohatšia, tvoria ju brčká a náteky. Vchodbe jazveca m. b. 3 – 4, sú pozostatky starej výzdoby, objavujú sa už aj brčká a náteky. Sienka pri plazivke m. b. 2 je vyzdobená spomínanými koreňmi a plastickým sintrom. Sienku sme premenovali na koreňovú. Jaskyňa je vyplnená sedimentom obsahujúcim štrky rôznej veľkosti, od červených pieskovcov až po stredne veľké okruhliaky žuly a ruly. Spomínané červené pieskovce sa v doline nenachádzajú, pochádzajú s najväčšou pravdepodobnosťou z ponorov vzdialených niekoľko kilometrov odtiaľto. Keramiku a kosti sme nachádzali v určitej vrstve sedimentu. V chodbe jazveca m. b. 4 sme našli aj lebky malých predátorov kuny a pod. Keďže jaskyňa je bez prievanu, má iba cirkuláciu vzduchu medzi starým a novým vchodom. Má aj stálych obyvateľov, sú to malé myšky požierajúce naše odložené sviečky, ale aj pavúky a cez zimu komáre, pozorované boli aj netopiere.
Jaskyňa zimné slnko – bokorys
Záver:
V spomínanom článku č. 2/2002 bol tento objav označený ako „Koreňová jaskyňa“ ,ale podľa uvedených údajov v mojom príspevku je zrejmé , že sa jedná o jaskyňu Zimného slnka. Na záver by som rád poradil všetkým záujemcom o naše lokality, že je lepšie kontaktovať našu oblastnú skupinu a tým zabránime podobným nedorozumeniam. Lokalita krasu v okolí Hornej Lehoty je veľmi zaujímavá tým, že na nej ešte nebola nájdená väčšia jaskyňa. Podzemné priestory tam určite sú, potvrdil nám to už párkrát miestny potok, keď sa v priebehu roka dva razy celý prepadol. Ďalšie prievany sú na Svibovej, kde je zachovaná terasa Hrona. V zime 2002 boli objavené horné prievany, na ktorých sa v terajšom období intenzívne pracuje, to však budeme publikovať v inom článku. Na lokalitu sa budeme vždy vracať, lebo je tam mnoho nevysvetleného. Na Hrádku pri Hornej Lehote bolo osídlenie Keltmi v Halštatskej dobe, čo potvrdili archeologické nálezy. O tejto lokalite sme nechceli písať z dôvodu ochrany paleontologickej lokality, ktorá ešte nebola kompletne preskúmaná. Na ďalšiu spoluprácu sa teší oblastná skupina Brezno a jej členovia.
autor: Matúš Matejka
Literatúra:
Technické denníky os Brezno
