Nové objavy Jaskýň v doline Potôčky.

Nové objavy jaskýň v doline Potôčky.

AUTOR: Múka Ľubomír

Na južnom svahu Chodorovho vrchu v Bystrianskom podhorí v katastri obce Valaská sa nachádza dolina Potôčky. V ústí doliny je kameňolom, v ktorom boli počas ťažby stavebného kameňa odkryté jaskyne v kameňolome. Na relatívne krátke jaskyne je v nich silný prievan, ktorého časť pochádza z nebezpečného závalu. Teplota a vlhkosť vzduchu vo mne vyvolávala podozrenie na oveľa rozsiahlejšie neznáme priestory. Nasvedčovali tomu aj už známe jaskyne. Od nepamäti známa krátka Konská jaskyňa, Hlboká jaskyňa objavená skupinou jaskyniarov partie M. Štéca a v roku 2009 objavená Jaskyňa vo Vŕškoch. Pri skúmaní a dokumentovaní Jaskyne vo Vŕškoch  som získal presnejšiu predstavu o genéze jaskýň v okolí a aj predpokladanom smerovaní možných priestorov.

Jaskyňa pri hrádzi.

Ešte počas prieskumu Jaskyne vo Vŕškoch realizovala obec Valaská v rámci protipovodňových opatrení čistenie neďalekého suchého poldra. Po vyvození naplavených sedimentov, bolo v mieste občasného ponora  vidieť malé diery v suti. Po odvalení niekoľkých kameňov som zacítil prievan. V hĺbke pol metra už bolo vidieť rozpukaný masív. Pomedzi masív a prepláchnuté skaly začalo po ochladení masívne nasávať. Po zrealizovaní pachovej skúšky sme skonštatovali, že tento prievan neprúdi do Jaskyne vo Vŕškoch a ani do žiadnej z blízkych jaskýň . Začali sme s kopaním  sondy za prievanom. Už v hĺbke 2m boli po stenách náteky so sintra, ktoré boli naklonené o 30°. Predpokladaný masív bol len obrovský blok posunutý do bývalého priestoru. Po vykopaní krátkej odbočky smerom pod dolinu, sme počuli v závale do ktorého smeroval prievan tečúcu vodu. Kvôli bezpečnosti sme zmenili smer postupu popod zdanlivý masív na západ. Vo vzdialenosti 10m od vchodu po vyprataní naplavenín a skál bolo opäť cítiť prievan. Počas prudkého topenia snehu  došlo k upchatiu priepustu v hrádzi suchého poldra a následnému preliatiu vody do sondy. Po 12-tych hodinách bola voda vo vyvieračke Tajch taká istá hnedá ako tá, ktorá vtekala do sondy. Po opadnutí vody sme museli pozaisťovať všetky prepláchnuté voľné bloky. Nasledujúce metre sme kopali v smere odtoku vody. Predpokladali sme, že keď do sondy tieklo 50l/s, tak voľné priestory nebudú tak ďaleko. Z omylu nás vyviedli len stále voľné závaly. Vo väčších blokoch, myslím v objeme desiatok m3 sú zachované zvyšky chodbičiek alebo komínov s hráškovou výzdobou. V Zime v roku 2019 sme sa sústredili na malú štrbinu s prievanom. Vytrvalým rozširovaním a zaisťovaním sa nám podarilo dostať do ďalšieho priestoru zdanlivo v pevnej skale, ale sklon kvapľov stále nie je v poriadku. Začali sme rozširovať klesajúci priestor, kde kamene ukladáme v rohu sienky. Cesta smerom dole je opäť bez vetrania. Posledná skúška dymovou tyčinkou ukázala, že puklinu s prievanom sme založili kameňmi. Pre istotu skúšam prestrčiť ruku s fotoaparátom , na zábere je čierna tma a na podlahe bloky. Smer postupu je teda jasný. Po rozšírení pukliny sme sa dostali opäť do klesajúcej chodby. Popadané bloky sa hýbu, našťastie ďalej je pevný strop, pravú stenu tvorí naplavený sediment, z ktorého priteká voda z povrchu. Smerom dole prechádzame popod rúrovité komíny s ozvenou. Končíme na najnižšom mieste s jazierkom. V hornej časti objaveného priestoru  na polici z blokov pokračuje úzka puklina. Na nasledujúcej akcii zameranej na fotodokumentáciu priestoru počuť cez puklinu tečúcu vodu. Po rozšírení sa dostávame do chodby ktorou priteká voda asi 10l/min. Voda sa stráca za puklinou 20cm širokou, opäť nás čaká rozširovanie pukliny a zaisťovanie blokov. Keď sme sa dostali k miestu presakovania vody do sedimentu, dostali sme sa opäť do vodou modelovaného komína. Pre tvar výbežku v stene a ľahšou orientáciu nazývame priestor „pod koňom“. Po rozobratí labilných na polici sa dostávame do vysokej úzkej pukliny, kde opäť cítiť prievan. Jaskyňu zameriavame, postupne rozširujeme a vypratávame puklinu v dĺžke 20m. Nad puklinou sú ďalšie priestory, ďalší zával. Prievan sa tratí v najsevernejšom mieste v malej medzierke medzi stropom a sedimentom. Odkopávame štrkové naplaveniny z povrchového potoka. Po štyroch metroch sa dostávame do malej dutiny asi tak pre dvoch jaskyniarov. Prievan sa stráca v závale v strope. Začíname kopať dohora, lepšie povedané vyplavovať zával. Koľko vyplavíme a odpraceme ,toľko sa dosype. Keď sa skaly dosýpajú, počuť zakaždým niekde hore v masíve hrmot skál. Zával sme preto nazvali „rolling stones“. Transport materiálu je čím ďalej náročnejší a práce pod závalom zatiaľ ukončujeme. Na objavovaní jaskyne sa podieľali : Múka Ľubomír st. ,Štubňa  Libor ,Matejka Matúš, Múková Mariana ,Múka Ľubomír ml. ,Huťka  Paľo ,Majer Ivan, Kučera Tomáš, Bánik Ján, Molcányi Peter, Veselovský  Marek, Bíreš Martin                    a  Janšto Kristian.

 Lokalizácia a opis priestorov.

Vchod jaskyne sa nachádza na úpätí východného svahu hrebienka Vŕšky v blízkosti protipovodňovej hrádzi. Vstupné priestory sú vytvorené v rozsiahlom blokovisku, ktoré vzniklo zrútením intenzívne  skrasovatených vápencov a dolomitov. Stredné, najnižšie položené časti jaskyne sú vytvorené koróziou dohora vystupujúcimi vodami, nasvedčujú tomu stropné kopuly a slepé komíny. Na stenách sú viditeľné zárezy hladinových čiar z obdobia stagnácie hladiny, ich počet naznačuje postupné poklesávanie vôd. Veľká časť priestorov je vyplnená bridlicovými a pieskovcovými štrkmi hornín pochádzajúcimi z nadložia vápencov. Rútenie podpovrchových častí vytváralo miesta prienikov potoka a k následnému zanášania priestorov . Vody sa strácajú presakovaním do sedimentov v najnižších častiach jaskyne. Stúpajúce puklinové priestory smerujúce  na sever vznikli tiež v dôsledku  oslabenia horninového prostredia krasovatením a následnym poklesom blokov na zlomoch. Okrem štrkových výplní v jaskyni pozorujeme aj skromnú sintrovú výzdobu. Staršie formy sú už pováľané. Mladá živá a tvoriaca sa výzdoba je len na jednom mieste, ktoré nebolo  postihnuté zasedimentovaním a rútením. Na zlomoch sa vyskytujú kalcitové žilky spolu so žilkami limonitov. Zamerané časti jaskyne majú dĺžku 123,19m hĺbku  22,72 .

Konská jaskyňa

Počas prieskumu Jaskyne pri hrádzi sme pri zisťovaní smeru prúdenia prievanu venovali našu pozornosť aj susednej Konskej jaskyni. V zime v roku 2017 sme uskutočnili úspešný pokus, keď prievan z Konskej jaskyne prešiel do Jaskyne vo Vŕškoch na jednom z dvoch predpokladaných miest. Vzdialenosť potvrdila náš predpoklad na možné voľné priestory. Začali sme kopať popri stene smerom dole pod zával. Ešte pred začatím kopania sme však museli vyčistiť jaskyňu  od komunálneho odpadu a konských kostí ktoré tam v minulosti boli nahádzané .Aj preto v minulosti dostala názov Konská jaskyňa. V hĺbke 4m sa konečne objavil otvor do voľných priestorov. Prvé práce na vypratávaní a separovaní odpadu v jaskyni začali Ľubomír Múka ml. Dominik Hlásnik a Dominik Tekel +. Ďalej v kopaní pokračovali Múka Ľubomír st., Štubňa Libor, Múková Mariana, Majer Ivan ,Matejka Matúš, Huťka Paľo, Kučera Tomáš, Molčanyi Peter a Amtman  Tomáš.

Vchod do jaskyne sa nachádza vo východnom svahu Vŕškov, poniže protipovodňovej hrádze. Vstupná sienka s klenutým stropom bola známa od nepamäti. V Minulosti bola využitá ako úložisko komunálneho odpadu. Objavný prekop prechádza cez čiastočne presintrovaný zával. Úzkym prechodom  sa dostaneme do hlavného priestoru jaskyne , z ktorého vybieha tesná plazivka smerom na Jaskyňu vo Vŕškoch. Opačným smerom pokračovala chodba smerom pod dolinu, tá je však zavalená. Celá jaskyňa je bohato vyzdobená sintrovou výplňou, najviac však pizolitmi. Jaskyňu využívajú netopiere na zimovanie ale aj na prechod do Jaskyne vo Vŕškoch. Spojenie jaskýň sa nám nepodarilo dosiahnuť. Radšej sme prestali kopať ako zbytočne poškodiť tú krásu. Po zameraní má jaskyňa dĺžku  47,79m ,hĺbku 16,32m.

Jaskyňa  Potôčky

Po prerušení prác na odstraňovaní závalu „rolling stones“ v Jaskyni pri hrádzi, padlo rozhodnutie dostať sa do priestorov nad závalom inou cestou. Po zhodnotení mapy jaskyne a po podrobnom povrchovom prieskume som aj za pomoci prútika vytipoval miesto a začal som hĺbiť novú sondu. Na prvý pohľad nič nenasvedčovalo , že na určenom mieste môže byť jaskyňa. Už po dvoch akciách som mal odkryté steny chodby širokej 70cm. Síce v dolomite, ale oblé tvary svedčili o modelácii vodou. S M. Matejkom sme začali kopať dopredu očakávajúc, že nájdeme aj pevný strop. Po troch metroch kopania dopredu sa šírka chodby zúžila. Po začistení ľavej steny sme zistili, že zúženie spôsobil stĺp. Stále sme kopali na výšku stojaceho kopáča kvôli ľahšiemu vynášaniu vedier so suťou. K prácam na kopaní sa pridávajú ďalší kopáči J. Bánik, L. Štubňa, P. Huťka, M. Múková. Po ďalšom metri sme v podlahe narazili na skalný mostík spájajúci obidve steny. Spodná strana mostíka je potečená drobnými nátekmi sintrov. Konečne istota že sa nejedná o trhlinu. Doteraz sme mali strop chodby tvorený zmesou hliny a okruhliakov. Asi 5 m od začiatku vykopanej chodby sa v strope začali objavovať väčšie kamene, čím ďalej sme kopali tým boli medzere väčšie. Dňa 5.11.2021 začalo pomedzi skaly nasávať  prievan. Postupne sa k nám pridali aj M. Bíreš, M. Veselovský. Naše kopanie pokračovalo ďalej a steny chodby sa oddialili na 1,5m. Nad hlavami zával z vápencových dosiek. Trvalo nám 9 akcií kým sme časť závalu vynosili a konečne sa odkryla aj časť stropu. V tesných priestoroch pod stropom sú už prvé kvaple. Pre bezpečnosť musíme neodkopané časti závalu zaisťovať. Až zosilnený prievan počas mrazov  nám ukázal správny smer postupu kopania. Nie popod strop ale do podlahy. Dňa 10.4.2022 sa nám pred koncom akcie otvoril otvor. Bolo vidieť asi na dva metre. Stále však treba kopať a zaisťovať. Prievan nás však spoľahlivo viedol ďalej. Nie je to však ešte stále  objav bez ďalšej práce. Pred nami je chodbička prehradená presintrenou hradbou zo skál a naplaveného štrku. Len na ľavej strane je priestor, ten je však vyplnený bielou výzdobou. Znovu musíme kopať aby sme zistili kam smeruje prievan. Po vyprataní prekážky nachádzame miesto možného pokračovania. Je ním otvor medzi naplaveným štrkom a stropom. Opäť vidieť kus ďalej, stále teda kopeme a rozširujeme. Na kopanie potrebujeme stále viac ľudí , pridáva sa k nám T. Kučera,  K. Janšto, D. Janšto  a M. Bubeliny. Po 12 akciách neustáleho kopania a rozširovania sa dostávame do malej sienky. Po odprataní sedimentu sa dá aj postaviť, aj keď najväčší profil chodbičky smeruje do  zasedimentovaného  dna. Rozhodol som sa pokračovať v rozšírení úzkeho zaneseného meandra. Prievan stále prúdi klesajúcou škárou pod stropom. Našťastie  sa voľný priestor začal zväčšovať, kamienky sa kotúľajú niekde dole za roh. Na fotkách už síce vidieť nejaký priestor, pokračovanie však nie je zrejmé.20 .8.2022 zvolám ešte jednu kopáčsku akciu a všetkých presviedčam, že dnes to už bude naozaj riadny objav. Pred koncom akcie sa moje tvrdenia stávajú skutočnosťou. Najštíhlejší z nás sa postupne strácajú mimo dohľad. Ešte kúsok kopania a sme všetci v priestore kde sa dá urobiť fotografia na pamiatku. T. Kučera ešte prelieza tesný meandrík v strope a hlási pokračovanie. Priestory sú väčšie , dokonca priepasť a pokračovanie aj smerom hore.  Pre uľahčenie prístupu do nových priestorov, treba tesné miesta rozšíriť a zahĺbiť. Dňa 28.8.2022 pokračujeme v postupe . L. Štubňa zlaňuje do priepasti a prezerá priestor okolo. Smerom dolu je úžina , ktorú treba rozšíriť, na polici vpravo je pekne vyzdobená „galéria“ s jazierkom. Za priepasťou sa spolu s Michalom Bubelinim dostali do stúpajúcej siene .V hornej časti sa po rozšírení otvoru pod stropom sa dostávajú do ďalšej  sienky s podlahou ako tvaroh, steny sú pokryté pizolitmi. Rozšírením malej škáry pod spadnutým blokom sme sa po ďalších akciách dostali ďalej. Chodba však skončila zatečenými úžinami. Aj komín  na konci je úplne uzavretý. S Matúšom  Matejkom pokračujeme rozšírením úžiny v priepasti . Už počas prác sa nám opäť podarilo identifikovať prievan. Na dne priepasti sa stráca v tesnej úžine. Zvuk tečúcej vody nás potešil. Dňa 17.12.2022 dokončujeme rozširovanie a postupne zliezame na dno. V krátkom komíniku nad zabahneným dnom ešte odkopávame hlinu v okienku a preliezame ďalej .Nasledujúce priestory nás potešili ale aj prekvapili. Potešili nás stovky brčiek na stope a malé potôčiky po jaskyni. Prekvapila nás členitosť, modelácia a rozmery priestorov. Smerom na JZ pokračujeme širokou nízkou chodbou do daždivej siene. Tu na nás padá dážď z povrchového potoka. Pokračovanie je pomedzi bloky doprava. Vysoká úzka chodba, prvý prelezie Michal. Aby sa obišlo nebezpečnému preliezaniu závalu Libor s Tomášom prekopávajú skratku. Nad dnom chodby zliezajú do poslednej priepasti. V dne sa stráca voda, cez okienko v závale vidieť priestor a opäť prievan .Zával zaisťujeme .Po rozšírení  starou kamenárskou metódou klinmi sme bezpečne prekonali zával. V bludisku medzi blokmi Libor našiel miesto s prievanom. Opäť zával, tento však visí z komína v strope .Opatrne ho necháme s hrmotom spadnúť .Libor s Miškom ho vyliezli, nasledoval ich Matúš. V nasledujúcich priestoroch našli pod spadnutými kameňmi ústie peknej studne ,kameň padá hlboko a s ozvenou ,prievan fúka .Cesta je voľná.

Opis priestorov

Vstupná chodba je úzka, pôvodne vyplnená naplaveným štrkom a hlinou. V bočných stenách je vidieť hranicu medzi dolomitom a doskovitými vápencami. Pokračujúce chodby sú vyvinuté hlavne na tomto rozhraní. Tvary a modelácia svedčia o prúdení vody zdola. Na strope v sienke pred priepasťou sú výrazné lastúrnaté vyhĺbeniny (scalops). Po stenách sa dajú pozorovať pizolity a jemné kryštalické povlaky a drúzy. V sieni nad priepasťou v priľahlých priestoroch je výskyt sintrov bohatší.  Doskovité vápence sú vo vyšších častiach viac bridlicovité . Zo závalu blízko povrchu do jaskyne prenikajú  korene stromov. V tejto časti jaskyne boli pozorované muchy a iný drobný hmyz. Do hĺbky pokračuje jaskyňa priepasťou na zlome SZ- JV. V hornej časti sú pokryté pestrofarebnými formami sintrov. Spodné časti priepasti sú vymyté od vody. V niektorých častiach sú zachované okrové výplne , dajú sa nájsť žilky limonitov. Krátkou rúrovitou chodbou pokračujú priestory do rozmernejšej mierne stúpajúcej chodby. Dnom chodby pretekajú vody presakujúce z povrchu cez závaly v komínoch. Stropy chodby sú členité, početné kulisy, miestami zarovnané. Rúrovité komíny sú od seba oddelené len tenkými stenami. V zlomoch vidieť brekcie tmelené kalcitom alebo okrovými hlinami. Po stenách hlavnej chodby prechádza rozhranie medzi nadložnými dolomitmi a svetlým skoro bielymi vápencami. V dutinách týchto vápencov sa vyskytujú zvyšky červených hlín . Pôvodné sedimenty postupne vyplavuje voda a zároveň prináša mladšie štrky z povrchu. Hlavná chodba mierne stúpa do daždivej siene. Prítok vody z povrchu preniká na križovatke viacerých zlomov. Bloky vzniknuté oddelením horniny na zlome sú pokryté vrstvami kryštálov kalcitu 10-20mm veľkými. Chodba pokračujúca po zlome  smerom na sever je dopredu uzavretá sedimentom z červených pieskov a hliny. V Hornej časti sú náteky sintrov. V mieste intenzívneho skvapu sú na polici zvyšky koreňov z povrchu. V tomto mieste intenzívne prúdi vzduch. V západnej stene chodby je pomedzi bloky smerom dole klesajúci priestor. Po dne priestoru s porušenými stenami steká drobný tok, tratiaci sa medzi blokmi na dne. V stene priestoru je zával cez ktorý vidieť pokračovanie jaskyne.

Perspektíva ,zhrnutie

Keď zoberiem do úvahy výskyt súvisiacich jaskýň v doline Potôčky , ich rozmery, tvar, hustotu chodieb a výskyt  výplní. Došiel som  k záveru, že všetky doterajšie hodnotenia vývoja krasu medzi Bystrou a Valaskou sú správne. Podľa  A. Dropu  jeho konštatovanie o malých spádových pomeroch je správne. Pri vzniku priestorov jaskýň sa najviac svojou činnosťou podieľali stúpajúce plynmi nasýtené  vody z hlbokého obehu ( Bella, Gál)dokazujú to okrové výplne v priestoroch jaskýň. Potom aj pri malom prevýšení môžu studené povrchové vody od Bystrej ďalej zväčšovať už existujúce priestory. Prenikanie vody z povrchu dokazujú akumulácie terarosy a jemných nekrasových pieskov v jaskyni. Intenzívne skrasovatenie hornín potom môže podmieniť vznik prepadlín a zosuvov terénu. (Kubíny) Prievan prúdiaci jaskyňou v Potôčkach potvrdzuje možné voľné pokračovanie .Jaskyňa sa režimom prúdenia správa ako spodný vchod. Najbližší horný prievan je v Jaskyni u diery vzdialenej 1200m o 60m vyššie. Vzdialenejší cca 2500 m je Bystriansky  závrt. Je to o 180 m vyššie. Ale dokázať spojenie týchto jaskýň je na niekoľko generácií jaskyniarov.

Použitá literatúra:

Kubíni D. 1956 Geologicko-speleologický výskum Bystriansko-Valaštianskeho                              jaskynného systému ,Krásy Slovenska  33,7, 263-265.

Dropa A. 1957 Speleologické problémy Bystrianskej jaskyne, Krásy Slovenska 34,2,75-78.

Bella P.,Gaál Ľ. 2014 Vznik a morfológia hydrotermálnych  jaskýň v Západných Karpatoch a ich predpolí. Geomorfologica  Slovaca  et Bo mica 2/2014.      

BIELY A. et al. (1982): Geologická mapa Nízkych Tatier, 1:50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
BIELY A. – BEZÁK V., Eds. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Nízkych Tatier. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava, 1-232.
KLINEC A. (1976): Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier 1:50000, Slovenské Rudohorie – stred, Nízke Tatry – východ. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
Technické denníky OS Brezno z akcií realizovaných na Horehronie