Matúš Matejka
Úvod
V roku 2024 nás prilákal masív Gindura na Muránskej planine. Na Muránskej planine pracujeme dlhodobo, najmä na blízkych lokalitách, ako sú jaskyne Adela a Veternica, ale aj Havraník a ponor Hrona v Kremenine. No samotný masív Gindury sme vždy akosi obchádzali. Až náš nový čakateľ Jozef Šľuch, ktorý býva pod vrchom Gindura, ma oslovil, či sme pracovali a hľadali jaskyne aj v okolí Pohorelej. Po rozhovoroch o pracovných akciách a čítaní Spravodaja SSS o jaskyniach Adela, Veternica, Hronskej jaskyni a jaskyni Stará píla, kde sme odrobili na akciách veľa hodín, ako aj po povrchových akciách v okolí som ho inšpiroval, a tak začal hľadať jaskyne vo svojom okolí. Sprvoti neúspešne, až po vysvetlení, čo má hľadať a že nie každá diera je hneď jaskyňa, sa Jozef mohol pochváliť fotografiou a následnou akciou na kopci Gindura s predpokladom možnej jaskyne…
Lokalizácia jaskyne
Vchod do jaskyne sa nachádza v národnom parku Muránska planina, v k. ú. Pohorelá, okres Brezno, v SZ svahu vrchu Gindura v nadmorskej výške 1038 m. Severne od jaskyne je NPR Mašianske skalky. Jaskyňa má hĺbku 31,5 m a dĺžku 83 m. Vrch Gindura (1098 m. n. m.) je podľa geomorfologického členenia zaradený v oblasti Slovenské rudohorie, celok Veporské vrchy, pod celok Fabova hoľa. Tvoria ho horniny gemerika vo forme tektonických šupín v podloží muránskeho príkrovového systému.
História objavov
Jaskyňu objavili 30. 5. 2024 Matúš Matejka a Jozef Šľuch. Rozšírením a zahĺbením vstupu preskúmali vstupné časti jaskyne a následne objavili meander s mäkkým sintrom po stenách, smerujúci nadol. Pre nedostatok materiálu na kotvenie a zlaňovanie nepokračovali v objavoch pre riziko úrazu.
Na ďalšiu akciu 2. 5. 2024 prišli Libor Štubňa a Matúš Matejka už s kompletnou výbavou. Dĺžka lán predstavovala 70 metrov a použili sme aj kotvy na premostenie. Akcie sa zúčastnili aj Ľubomír Múka a Ján Bánik a samozrejme Jozef Šľuch. Hneď po úvodnej prehliadke jaskyne sme zhodnotili možný postup, po ukotvení lán a vytvorením traverzu sme zlanili prvú priepasť, hlbokú cca 8 metrov, a ocitli sme sa na skalnom dne, kde sa nám otvorila chodba na dva smery. Libor preskúmal pravú vetvu s prítokovou chodbou, ja som preskúmal ľavú chodbu s jazierkom na dne a mäkkým sintrom po stenách. Po preskúmaní prítokovej časti jaskyne volám na Libora, že pokračovanie je možné s nutnosťou plazenia sa vo vode a v mäkkom sintri. Po úvodnej nechuti si ľahneme do vody a mäkkého sintra, a po kontrole plazivky objavujeme priepasť; zhodnotíme, že na ďalšie pokračovanie nemáme dostatok lán. Pokračuje návrat na povrch a po občerstvení sa vraciame do útrob jaskyne so 40-metrovým lanom.
Po kotvení lán a následnom traverze Libor zlaňuje a kričí, že paráda. Vytvára medzikotvenie a po chvíli zlaňujem aj ja do druhej avénovitej priepasti, hlbokej asi 25 m. Dno jaskyne tvorí priestor s rozmermi cca 10 × 6 m, výškou 8 m a jazierkom s hladinou cca 10 m2 a hĺbkou 1 m. Na dne aj stenách sa vyskytuje výzdoba z mäkkého sintra. Jazero je napájané prítokom, ktorý sa objavuje v prvej priepasti.
Akcia sa skončila v neskorých večerných hodinách. Jaskyňa pod Gindurou bola preskúmaná do hĺbky cca 40 m. Ďalšie akcie v nej sa zamerali na identifikáciu a odvoz kostrových pozostatkov zvierat, lepšie sprístupnenie jaskyne za pomoci železných stúpačiek a premostenia a samozrejme na zmapovanie jaskyne.
Opis jaskynných priestorov
Jaskyňa pod Gindurou je inaktívna fluviokrasová jaskyňa, vytvorená v steinalmskom súvrství v svetlosivých až sivých organodetritických vápencoch. Vchod na úpätí skalnej steny v nadmorskej výške 1038 m má rozmery 1 × 0,8 metra. Dno je pokryte hlinou a drobnými skalami, ďalej jaskyňa klesá a meandruje. Vo vstupnej chodbe sú na stenách „medvedie zrkadlá“. Vznikli otieraním sa medveďov o skalný masív. Hlina z povrchu ustupuje a dostávame sa na skalné dno pri prítokovom komíne, ktorý stúpa do neznámych častí. Pod prítokovým komínom je križovatka puklín pekne modelovaných vodou, dno klesá 5 m do spodnej chodby. Chodba pokračuje meandrom už aj s mäkkým sintrom po stenách a následnou 8-metrovou priepasťou, kde je umiestnený lanový traverz až k vertikálnemu stupňu -5 m; tu je už nutné použiť jednolanovú techniku.
Po zlanení priepasti sa ocitáme na skalnom dne, kde sa jaskyňa vetví na prítokovú časť smerujúcemu k povrchu, s občasným vodným tokom z povrchu a v odtokovom kanáli s množstvom kostí a lebiek medveďa hnedého a iných živočíchov, ako jazvec, líška, pes. Kostí odniesol pracovník SSJ a určil paleontológ zo SMOPaJ. Do prítokovej časti jaskyne sa dostaneme prekonaním skalného stupňa – 2 a pol metra sa pôvodne zlaňovalo, ale už sú tam nainštalované železné stúpačky. Prítoková časť je pekne modelovaná vodou, so skalným dnom so zachovanými hladinovými čiarami a odtokovým kanálom, kde sa tratí voda z povrchu. Táto časť sa končí zasintrovaním. Prítoková chodba ďalej pokračuje pod vchod jaskyne a komínom je spojená s hornou chodbou; je pekne modelovaná vodou, so skalným dnom, hráškovou výzdobou a tvrdým sintrom po stenách. Chodba smeruje na povrch a je ukončená závalom zo skál a hliny.
Vrátime sa na skalnú terasu +2,5 metra, ktorá oddeľuje prítokovú časť, a zlaňujeme do odtokovej siene s rozmermi 4 × 3 metre a výškou 8 metrov, s jazierkami a bohatou sintrovou výzdobou z mäkkého sintra po stenách a na strope. Jaskyňa pokračuje meandrom s výskytom mäkkého sintra a vody z jazierok, po 3 metroch sa ocitáme v strope 17,5-metrovej priepasti. Ústie priepasti má rozmery 1,5 × 1 meter, hneď za priepasťou je modelovaná chodba smerujúca na juh s hlinou na podlahe. Ide o veľmi perspektívne miesto na pokračovanie jaskyne smerom do masívu Gindury.
Po zlanení polovice priepasti a medzikotvení sa ocitáme v najväčšom priestore Jaskyne pod Gindurou – sieni s rozmermi 8 × 4 metre, výškou 8 metrov a 1 meter hlbokým jazierkom. Na stenách sú náteky a stalaktity z plastických sintrov, mäkký sinter je aj na dne. Sieň zjavne nepokračuje. V zimných mesiacoch počas mapovania bolo jazierko vyschnuté, ale pokračovanie sa nikde neobjavilo.
Jaskyňa pod Gindurou má po zameraní dĺžku 83 metrov a hĺbku -31,5 metra. V jaskyni sa jaskyniar pohybuje zväčša postojačky, priestory sú úzke, ale vysoké, jedine v meandri pred priepasťou si musí jaskyniar ľahnúť do vody a mäkkého sintra. Jaskyňa svojím mäkkým sintrom po stenách a vertikálnym priebehom chodieb je náročná a dosť nebezpečná, už po úvodných 8 metroch môže návštevník padnúť 5 metrov do spodnej chodby alebo sa zakliesniť v meandri z mäkkého sintra. V zimných mesiacoch v jaskyni zimujú podkováre malé a netopiere veľké.
Jaskyňu pre jej závažnosť aj nebezpečnosť odporúčam uzavrieť. Vchod do jaskyne je totiž neďaleko lyžiarskej zjazdovky a značeného turistického chodníka, čo zvyšuje možnosť ohrozenia jaskyne a jej hodnôt a funkcií. Najperspektívnejšie miesto na pokračovanie jaskyne je modelovaná chodba hneď za priepasťou, smerujúca do masívu Gindury. O ďalšom postupe budeme informovať, keďže rekognoskáciou terénu Gindury sme objavili iné jaskyne s možným pokračovaním systému jaskýň.
Záver
Odvodňovanie jaskyne je do prameňov pitnej vody pod Gindurou v Pohorelskej Maši. Poloha a genéza vývoja jaskyne je dôkazom existencie už zaniknutej vodozbernej oblasti v danej nadmorskej výške. Je vhodným objektom ďalšieho výskumu. Z hľadiska hydrológie v súvislosti s prúdením podzemných vôd treba zabezpečiť ochranu, výskum a monitoring vôd. Spomínaná jaskyňa je len jednou z jaskýň v lokalite vrchu Gindura, preto je potrebné zabezpečiť ich trvalý monitoring a ochranu aj členmi Stráže prírody.
Použitá literatúra
Kronome, B., Boorová, D., Buček, P., Olšavský, M., Sentpetery, M., Maglay, J. & Vlačiky, M. 2019: Geologická stavba Muránskej planiny. In: Hraško, Ľ. (ed.): Výskum geologickej stavby a zostavenie geologických máp v problematických územiach Slovenskej republiky. Čiastková záverečná správa. Manuscript. Bratislava, archive ŠGÚDŠ, 1–156.
Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. In Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002. Slovenská kartografia Bratislava. ISBN 80-88833-27-2.
Švasta, J., Slaninka, I., Malík, P., Vojtková, S., Vojtko, R. 2016: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej a hydrogeochemickej mape Muránskej planiny v mierke 1 : 50 000. Bratislava, ŠGÚDŠ, 136 s. ISBN 978-80-8174-011-4.
Technické denníky Speleo Brezno 2024.
