Jaskyňa Pieskový potok.

Po dlhšom období menších jaskynných objavov, pri ktorých bolo treba premiestňovať kubíky sute a hliny, sa nám podarilo objaviť jaskyňu skoro bez námahy. Za účelom spoznávania činnosti staršej generácie oblastných jaskyniarov sme 26.5.2000 v zložení Ľ. Múka a P. Molčanyi sme navštívili Líščiu Jaskyňu v Dolnej Lehote. Kvôli výrazným prievanom a podzemnému toku sme skonštatovali veľkú perspektívu tejto, len 100m dlhej jaskyne.

Lokalizácia jaskyne.
Jaskyňa Pieskový potok sa nachádza v krase Vajskovského potoka, v k. ú. Dolnej Lehoty. Vajskovský potok pri vyústení z kryštalinika Nízkych Tatier vytvára po oboch stranách terasový systém s dobre rozlíšiteľnou eróznou terasou a akumulačnou pokrývkou. Potok je v tejto časti zarezaný cca. 20 m pod úroveň akumulačného povrchu terás. Hlavným stavebným prvkom územia je stredný čiastkový chočský príkrov, v ktorom podliehajú krasovateniu gutensteinské, reiflingské a dachsteinské vápence a dolomity. Na ňom leží vrchný chočský čiastkový príkrov, ktorý má súhlasné súvrstvia s predchádzajúcim.(Jakál. J. 1990)

História objavu.
Po obhliadke Líščej jaskyne sme pokračovali povrchovým prieskumom. Kontrolovali sme miesta, kde bol v zime od topený sneh. Pokračujúc v povrchovke sme prišli k bezmennej vyvieračke, pri ktorej v minulosti robili prieskum jaskyniari predchádzajúcej generácie. Na naše prekvapenie pár metrov nad prameňom sa v zemi černel otvor 80 x 20 cm, z ktorého dul silný prievan. Nechcelo sa nám veriť, že by to mohol byť objav. Veď po toľkých akciách v minulosti v tomto teréne, že by si to nikto nevšimol? Bolo nám to čudné. Opatrne, ešte v ten večer, sa snažíme listovať v starých denníkoch a telefonujeme starším jaskyniarom, ako je to vlastne s našim objavom. Dozvedáme sa pre nás potešiteľné informácie. Odpoveď bola nasledovná – „Cez vyvieračku sa nám nechcelo“. Bolo tam veľa vody. A čo je dôležité, nikto si žiaden zosuv nad vyvieračkou nevšimol a ani neuvádza. Zosuv bol čerstvý, určite sa stal v priebehu odmŕzania v prvých jarných dňoch. Na druhý deň 27. mája 2000 v tom istom zložení Ľubo a Peter vyrážame na prieskum. Po zväčšení vstupného priestoru sme po 8 m zišli k vodnému toku. Hneď nám bolo jasné, že jaskyňa je charakteristická nízkymi a širokými chodbami a pomerne veľkým prietokom vody, ktorá sa na povrch dostáva asi v tretinovom množstve a ostatok sa tratí v sifónoch jaskyne. Po niekoľkých metroch chôdze po štyroch popri vodnom toku si z dôvodu zníženia stropu a rozšírenia chodby ľahýňame do jemného piesku, ktorý je taký jemný, že tieto miesta nazvali sme „Miamy“. Približne po 25 m plazenia v chodbe širokej 6 m a vysokej 50 – 55 cm paralelne proti vodnému toku s pieskovým podkladom sa postup zastavuje kvôli polo sifónu, z ktorého prúdi silný a chladný prievan v smere toku vody. Kvôli uľahčeniu a ďalšiemu postupu cez polo sifón sme sa rozhodli k zníženiu pieskových kaskád, ktoré sa vytvárali po záplavových vodách. Na ďalší deň 28.05.2000 sme v snahe znižovania hladiny vody a odstraňovania na padaných skál zo vstupného otvoru vytrvalo pracovali. Na tejto akcii sme preskúmali časti, do ktorých sme nenazreli počas predchádzajúceho dňa. Dostali sme sa až do širokej a extrémne nízkej plazivky. Do tváre nám fúka prievan, ale preplaziť sa ďalej nedá. Nemali sme pri sebe žiadne náradie, a tak holými rukami sa snažíme si prehrabať piesok štýlom „ korytnačka“. Dlho sme sa netrápili, piesok bol impregnovaný kalcitom a vytváral na povrchu nerozbitný pancier pre holé ruky. Na ďalšiu akciu sa k nám pridal Matúš Matejka, Vyzbrojení 3 kg kladivom a lopatkou sme sa s odhodlaním pustili do rozbíjania a prekopávania v polohe ležmo. Po prekopaní štyroch metrov sa Ľubo vtiahol do plazivky, ktorú sme nazvali Zalomený chlap. Po oznámení že je tam výzdoba ako na Bystrej ma dobiehajú cez zalomeného chlapa aj Peter a Matúš. Petra sme museli pri jeho výške 187 cm doslova pre lámať a pretlačiť, aby sa vôbec mohol dostať cez Zalomeného chlapa, takže názov plazivky má svoje opodstatnenie. Objavom bola sieň, kde sa už konečne môžeme aj postaviť okrem Petra. Očarení výzdobou preliezame všetky možné zákutia. Zo siene vybiehajú dve súbežné chodby, ktoré sú spojené malou plazivkov. Chodba v pravo je pretekaná aktívnym vodným tokom končí sa sifónom možnosť postupu je suchou chodbou ukončenou polo sifónom. Na ďalšiu akciu prichádzame s lepším náradím a polo sifón odčerpávame lavórom. Ten sme prekonali odčerpaným lavórom a dostali sme sa do dómiku, kde sa mohol postaviť aj Peter. Z ľavej strany je vysypaný pekný zával až z povrchu. Z pravej vodný tok, ku ktorému sa ten prekliaty strop zase priblížil. To už vieme, že nás čaká „príjemný“ kúpeľ v trojstupňovej vode. Na rad prichádza moja maličkosť a ladnými pohybmi ropuchy zdolávam ďalší polo sifón. Ocitol som sa na pieskovom nánose kvality „majami bíč“, len to teplo chýba. Predo mnou sa černel ďalší polo sifón. To sa už pri mne ponáhľa Peter a púšťame sa do vody. Po metri sa Peter stráca ponára sa pod vodou, ktorá tam má hĺbku asi 1,5 metra. Objavujeme sienku s krásnou výzdobou, kde sa už pohybujeme postojačky. Sienka končí plazivkou v jemnom piesku, ktorá ústi do posledného dómiku /najväčšieho/. Z neho vybiehajú dve chodby, jedna je ukončená závalom, druhá je tvorená vodným tokom a končí pre nás neprekonateľným sifónom.

Opis jaskyne.
Jaskyňa je vytvorená v dolomitickom vápenci. Vchod sa nachádza na úpätí svahu 4 m nad úrovňou potoka. Vstupné časť je tvorená blokoviskom po ktorom sa zostúpi na aktívny vodní tok ktorý preteká celou dĺžkou jaskyne. Náplavy štrkov z krištalinika potvrdzujú jeho alochtónny pôvod. Chodby sú fluviokrasové prerušované rútivímy časťami, ich priebeh je súbežný s dolinou Vajskovského potoka. Na dne jaskyne sa nachádzajú štrky rôznych frakcií od jemného piesku až po okruhliaky cca 15 cm ktoré sú miestami pokryté podlahovými sintrami. Sintrová výzdoba je tvorená väčšinou bielymi stalaktitmi a stalagmitmi. V niektorých častiach sa nachádzajú sintrové jazierka s jaskynnými perlami alebo kryštálmi kalcitu. V jaskyni možno pozorovať zárezy hladinových čiar s nánosmi piesku. Z fauny sa v jaskyni vyskytujú mnohonôžky , kriváky a Mory pivničné.

Záver.
Možnosti na postup sú v koncovom závale alebo v sifóne z ktorého vyteká potok. Ktorého ponory zatiaľ niesu známe. Na povrchu plošiny sú vytvorené dva typy krasových jám (závrty). Väčšie sú ploché misovité s priemerom 50 m a hĺbkou 4 m , menšie s priemerom 10 m a hĺbkou 2 –3 m sú lievikovité, občas zaplavené.(Jakál. J. 1990)
Jaskyňu zameriavali a s dokumentovali Roman Magáň, Lenka Lackovičová, Anton Bučko, Matejka Matúš, Peter Molčanyi a Ľubomír Múka. Jaskyňa dosiahla dĺžku 237,4 metrov. Momentálne je jaskyňa zabezpečená uzáverom , ktorý financovala SSJ. O ďalších výsledkoch prieskumu na lokalite Vás budeme informovať.

Literatúra:

Jakál, J.1990. Hornolehotský kras Horehronského podolia. Slovenský kras, 28, Martin. str. 60- 66.
Csala, D. 1995. Hornolehotský kras a jeho niektoré už známe krasové javy. Spravodaj SSS č.2. str. 10 -11
Technické denníky Os Brezno r.2000.

autor: Ľubomír Múka , Peter Molčanyi