Hronecká jaskyňa.
Matúš Matejka.
Hronecká jaskyňa alebo Hrončianska jaskyňa sa nachádza vo Veporských vrchoch podcelok Čierťaž. Jaskyňu každý spomína , či je to Skupina na ochranu netopierov na Slovensku, alebo Správa Slovenských jaskýň alebo výročné správy os Brezno terajšie Speleo Brezno. To je asi všetko, viac sa o jaskyni nedozvieme nič ani o jaskyniaroch ,ktorý tam roky pracovali na objavoch ako aj na prieskumných prácach (výkopové práce). Jaskyňa sa nachádza na južnej strane masívu Chvatimech, na konci obce Hronec presnejšie v časti Hruškovo. Jaskyňa bola objavená pravdepodobne baníkmi v 19 storočí. Vchod do Hroneckej jaskyni bol miestnym známy dlhodobo, ale pracovné akcie a postupné objavovanie podzemných priestorov, boli vykonávane miestnymi jaskyniarmi z Hronca. Spomeniem tých o ktorých máme doložené pracovné akcie sú to predovšetkým Laco Mora, Milan Štéc, Tomáš Perichta, Stano Najzer, Ján Múka t. j v Os Brezno starý páni. My mladí v os Brezno sme na lokalite pracovali v rokoch 1999 až 2006 a to v zložení Ľubomír Múka, Daniel Pilař, Matúš Matejka, Tomáš Amtman, Peter Molčanyi a Maťo Heger vždy pod vedením Laca Moru. V Hroneckej jaskyni sme pracovali v blativej chodbe a v sondách v jaskyni a v blízkom okolí s predpokladom objavu nových priestorov. Pre dlhodobo známy vchod do jaskyne, sme ho v roku 2000 uzavreli so spoluprácou Slovenskou agentúrou životného prostredia, pretože jaskyňa je zimovisko netopierov a bola devastovaná.
Opis jaskyne.
Hronecká jaskyňa je korózna čiastočne vertikálna, vytvorená v sivých vrstevnatých ramsauských dolomitoch, v jaskyni sa nachádzajú šošovky gutensteinských vápencoch. Vchod Hroneckej jaskyne je situovaní v päte skalnej steny na juhozápadnej strane v nadmorskej výške 636 m n.m. o rozmeroch 2×1 m. Hneď sa vchodom sa jaskyňa vetví na dva smery. Po pravej strane sa dostaneme k prvej sonde, kde sa nachádza staršia výzdoba v podobe sintrových rebier, kde veľmi radi zimujú chladnomilné netopiere nakoľko im prúdy chladný vzduch s povrchu cez úzku puklinu. Dno sondy je vyplnení hlinou. Po ľavej strane od vchodu pokračuje jaskyňa k druhej sonde tiež so zahlinením dnom. Cez krátku úžinu sa otvorí priestor do pekne vymodelovanej šikmej chodby so sintrovými nátekmi a výzdobou. Následne sa dostávame do kaplnky jaskyňa pokračuje chodbou do chodby so zahlinením dnom a sintrovou výzdobou, kde sa v minulosti sondovalo. S kaplnky jaskyňa pokračuje šikmým komínom do vyšších priestorov jaskyne. Do zadných častí jaskyne sa dostávame ponad sintrovú platňu a cez úžinu sa dostávame do zadných časti jaskyne, kde jaskyne pokračuje blativou chodbou na konci ktorej sa sondovalo bez významnejších úspechov. Hneď za sintrovou úžinou je v pravo úzka chodba pri m.b. č 23, kde padajú vhodené skaly do voľného priestoru. Jaskyňa ďalej pokračuje po sintrovej šikmej chodby, kde sa nachádza lano pre lepší výstup do najvyšších priestorov jaskyne. V najvyšších častiach jaskyne je strop premodelovaný vodou a zasintrovaný so skromnou sintrovou výzdobou. Z horných častí sa dostaneme cez šikmí komín dole do Kaplnky. Jaskyňa má dĺžku 100 metrov deniveláciu 8 metrov. V jaskyni sa už nepracuje, ale každoročne spolu so skupinou na ochranu netopierov na Slovensku, robíme monitoring hibernujucich netopierov. Hronecká jaskyňa pre svoju jednoduchosť a dobrý prístup bola zaradená na poobedňajšie exkurzie na 63 ročníku JT SSS na ktorom bol veľký záujem o exkurzie. A kde sa podaril Zuzane Podmanickej objav nových priestorov na konci hlinenej chodby o dĺžke 3 metre so skromnou výzdobou, ktorá smeruje už k hore spomínaním padajúcim skalám k možným voľným priestorom.
Geológia územia.
Masív Chvatimechu, kde sa na južnej strane masívu nachádza aj Hronská jaskyňa je skromne skrasovatený. Je to málo známe krasové územie je vytvorené mezozických horninách, ktoré prechádzajú naprieč dolinou Hrona z Bystriansko – Valaštianskej sústavy pri obci Valaská na druhú stranu Hrona. Pokračujú v páse severozápadným smerom vo Veporských vrchoch, až kým sa neponárajú pod vulkanity Poľany. (Z. Hochmuth. 2008.) Možné jaskyne sa nachádzajú v hlbokom podzemí. V osemdesiatych rokoch tu vodohospodári urobili niekoľko vrtov do hĺbky temer sto metrov, kde v doline Riť narazili na zvodnené krasové dutiny. ( M. Štéc. 2023). Vrty teda potvrdili Kubínyho hypotézu o hlbokom skrasovatení, no jedna informácia o ponáraní sa časti vôd Hrona pod bralom v lokalite doliny Riť doslova vyráža dych (M. Štéc, 2023) Pod Samanovým vrchom sa nachádzajú krátke jaskyne, kde sa sondovalo bez väčších objavov.
Najbližšie jaskyne v krase Hronec Osrblie sa nachádzajú nad obcou Osrblie a sú to Obria jaskyňa v nadmorskej výške 857 m n.m. má dĺžku 10 metrov ale vchod o rozmeroch 11.5×5.5 metrov, a strop vo výške 18.6 metra.
Partizánska jaskyňa v nadmorskej výške 835 m n. m. a dĺžke 18 metrov, vchod o rozmeroch 3×1.5 metra.
Výverová jaskyňa s aktívnym vodným tokom o dĺžke 20 metrov, v nadmorskej výške 606 m n. m.
Líščia jaskyňa 20 metrov dlhá jaskyňa, Veterná diera. Všetky jaskyne sú korózne vytvorené v dolomitoch
Záver.
Opisom Hroneckej jaskyni som chcel doplniť chýbajúce údaje o malo známej krasovej lokalite a málo známych jaskyniach v danom území. A jaskyniaroch ktorý tam pracovali. Prvá nepublikovaná mapa je od M. Štéca r.1986. Jaskyňu sme nanovo zamerali a nakreslili mapu v zložení Ľubomír Múka a Matúš Matejka r.2013. V Hroneckej jaskyni je možný postup pri meracom bode 23, kde padajú vhodené kamene do voľného priestoru.
Literatúra:
Technické denníky Os Brezno múzeum SMOPaJ.
Výročné správy OS Brezno.
Geologická mapa SR.
Geographia Cassoviensis, ročník II., 2/2008 Z. Hochmuth. Krasové javy a jaskyne Slovenska.
Spravodaj SSS č. 4 2023 str. 36-37
Nepublikovaná mapa Hrončianskej jaskyne Milan Štéc. 1986
