V povojnových rokoch, jaskyniari – dobrovoľníci z Brezna a okolia, pomáhali s prieskumom a prácami Družstvu bystrianských jaskýň, ktoré obnovilo svoju aktivitu. Celé desaťročia ich priťahuje najmä Bystrianska jaskyňa, kde uskutočnili v roku 1955 náročné prepojenie so Starou jaskyňou. Významným objavom bol objav Bystrianskeho závrtu v roku 1956 po náročných výkopových prácach, ktorý aj zamerali až po tok podzemnej Bystrianky v hĺbke 161 m a jeho zameraná dĺžka bola 560 m. Dňa 30.7.1959 bol Ján Šalát požiadaný konzervátorom ochrany prírody Krajského múzea v B. Bystrici pánom R. Kriškom o založenie organizovanej jaskyniarskej skupiny v Brezne. Po tejto žiadosti bola založená Jaskyniarska skupina Červený kútik pri Závodnom výbore ROH Mostární Brezno. Dňa 29.12.1959 skupina dobrovoľných jaskyniarov Červený kútik požiadala o prijatie do Zväzku dobrovoľných pracovísk pri národnom podniku Turista. Členovia skupiny boli následne prijatí za dobrovoľných pracovníkov Turistu. Skupina pracovala hlavne na prieskume a sprístupňovaní Bystrianskej jaskyne s odborným vedením J. Majka. Takisto sa intenzívne venovala prieskumu krasových oblastí v okolí Brezna. Už v roku 1960 boli osadené železné rebríky v Bystrianskom závrte až po tok podzemnej Bystrianky. Pracovali aj na iných lokalitách a v roku 1963 uskutočňujú pracovné akcie vo Vysokých Tatrách v priepasti Zadný úplaz. Neskôr po zániku Turistu a po obnovení Slovenskej speleologickej spoločnosti medzi prvými vzniká aj Oblastná skupina č. 7 Brezno. Jej prvým vedúcim je Ján Šalát, neskôr ho vystrieda Ferdinand Jirmer, bývalý profesionálny prieskumný jaskyniar v národnom podniku Turista. V Ďumbierskom vysokohorskom krase venovali svoju pozornosť aktívnym ponorom Horný salaš a Halašova jama. Tu objavujú v roku 1958 voľné priestory riečnej jaskyne v Halašovej jame s dĺžkou 74 m a hĺbkou 22 m. Slovenská speleologická spoločnosť v spolupráci s Múzeom Slovenského krasu v roku 1969 zorganizovala v Bystrej 11. jaskyniarsky týždeň. Medzi posledné aktivity starej skupiny patril aj prieskum prepadového územia vo Valaskej počas rozsiahleho sondovania s cieľom preniknúť do podzemia. Významný objav r. 1970 priniesli sondovacie prace v U dierach v katastri obce Valaská objavom 35 m hlbokej riečnej jaskyne s dĺžkou priestorov 125 m. Členovia skupiny sa podieľali aj na prieskumných prácach a výstavbe podzemnej liečebne horných dýchacích ciest v Bystrianskej jaskyni. V sedemdesiatych rokoch začala aktivita breznianskej skupiny upadať a neskôr zostali jej členovia úplne nečinní. Mladých „jaskyniarskych pirátov“ spočiatku podchytila vtedajšia správkyňa Bystrianskej jaskyne a dlhoročná aktívna jaskyniarka Jarmila Jirmerová. Novovznikajúca skupinka robila výkopové prace v Pustovníkovej a Veľkej jaskyni na Lipovej a v bývalom ponore v Potôčkoch neďaleko Valaskej. V oboch lokalitách sa učili aj zameriavať aj kresliť jaskynné priestory podľa vzoru z dostupnej literatúry. V roku 1979 tak vznikajú prvé mapové plány. Nasledujúci rok sa ich zameranie rozširuje na Mýtniansku jaskyňu, Jaskyňu v kameňolome v katastri obce Valaská a novoobjavené časti v Bystrianskom závrte. Nasleduje prvý objaviteľsky úspech vo Valaskej, kde prenikajú v hĺbke 7 m do voľnej priepasti a objavujú jaskyňu v Potôčkoch s dĺžkou 60 m a hĺbkou 14 m. Dňa 13. 3. 1981 objavujú Hlbokú jaskyňu. Úspešní boli aj na ďalšom pracovisku v Dolnej Lehote. Až po niekoľkých odstreloch sa podaril 1. 8. 1981 prienik na aktívne riečisko 40 m dlhej Ponornej jaskyne s aktívnym tokom. Úspešný kopáčsky a objaviteľský rok bol zavŕšený dňa 27. 9. 1981 objavom centrálnych časti Jaskyne mŕtvych netopierov. Tá sa stala na desaťročia strategickým pôsobiskom objaviteľských, dokumentačných a pracovných výprav a dnes dosahuje dĺžku 19 780 m s hĺbkou 324 m. V roku 1985 zorganizovali breznianski jaskyniari 26. jaskyniarsky týždeň na Bystrej pre vyše stovku jaskyniarov. Prieskumné a sondovacie práce pokračovali na Kozích chrbtoch aj nasledujúce roky, kde po odkrytí zeminy v malom závrte priniesli objav malej jaskyne s dĺžkou len 4 m. Jaskyňu Pieskovňa objavili 14. júla 1985. Koncový zával jaskyniari odstraňovali niekoľko mesiacov a 20. októbra konečne prenikli do 10 metrov dlhej horizontálnej riečnej chodby, na konci zanesenej jemnozrnným pieskom. Dňa 18. októbra 1986 prenikli do Pizolitovej jaskyne s prievanom, dlhej 8 m. V Dolnej Lehote v roku 1987 objavujú Riečnu jaskyňu s dĺžkou 76 m. Dôležitým medzníkom pri objavovaní a sprístupňovaní Jaskyne mŕtvych netopierov sa stal 10. október 1987 komorovým odstrelom desiatich kíl Danubitu v hĺbke 100 m. Nasledujúci deň sa konečne podarilo otvoriť vytúžený spodný vchod. V ďalších rokoch sa intenzívne pracovalo na sprístupňovaní Jaskyne mŕtvych netopierov pre verejnosť a výstavbe vstupného objektu (chatka).
V roku 1994 členovia skupiny prijali Stanovy SSS Oblastnej skupiny Brezno a následne po potrebných registráciách získala OS štatút právnickej osoby. Nová doba priniesla nové možnosti sebarealizácie aj pre obyčajných smrteľníkov. Vznikom živnostenského zákona sa uzákonili najrozmanitejšie živnosti a koncesie, medzi ktoré sa dostala aj horská vodcovská služba a následne v roku 1994 Brezňania získali na Slovensku prvý vydaný živnostenský list na vodenie turistov po nesprístupnených jaskyniach.
Krajský úrad v Banskej Bystrici po odvolacom konaní konečne k letnej sezóne 1996 vydal súhlasné stanovisko, a tak dňa 3. augusta 1996 bola prevádzka Jaskyne mŕtvych netopierov slávnostne otvorená. V tom čase viedol oblastnú skupinu Drahoslav Csala. V roku 1999 sa OS Brezno rozdeľuje na dva samostatné subjekty, pričom rozsiahly rajón zostáva pôvodnej skupine pod vedením nového predsedu Ľubomíra Múku a časť pracujúca výhradne v Ďumbierskom vysokohorskom krase sa odčlenila ako Speleoklub Slovakia-Bystrá, vedený Milanom Štécom.
Významné osobnosti skupiny boli F. Jirmer, J. Jirmerová, J. Kovalčík, J. Šalát, M. Veselko, D. Csala. Oblasť, v ktorej v súčasnosti pôsobí OS Brezno je južná strana Nízkych Tatier, konkrétne kras: bystriansko – valaštiansky, hornolehotský, kras Čierneho dielu, Chvatimechu, Osrblia, kras Horehronského podolia (Heľpiansky kras, Šumiacky kras a kras pod Kráľovou hoľou). Medzi najvýznamnejšie objavy skupiny, okrem novoobjavených priestorov Bystrianskej jaskyne a Bystrianskeho závrtu, patria : Líščia jaskyňa, jaskyňa Pieskový potok, Jaskyňa vo Vŕškoch, Hronecká jaskyňa a iné. Celkom objavených 3001m bez priestorov Bystrianskej jaskyne a Bystrianskeho závrtu. Významným bodom v dokumentačnej činnosti OS bola speleologická dokumentácia Bystrianskej jaskyne v r.2004-2008. Výsledkom okrem iného, bolo 3531m zameraných jaskynných priestorov a vytvorenie mapy jaskyne v programe Therion. V oblasti dokumentácie členovia OS zamerali a zdokumentovali mnoho jaskýň. Celkovo bolo zameraných 5605m. Natočili aj niekoľko krátkych filmov s jaskyniarskou tematikou. V spolupráci so SSJ skupina vyhotovila celkom 5 uzáverov jaskýň : jaskyňa U diery, Jaskyňa v ponore, Jaskyňa Pieskový potok, Líščia jaskyňa a Hronecká jaskyňa. Tiež sa osadili informačné tabuľky k vchodom do jaskýň: Márnikova, jaskyňa v kameňolome Potôčky, Hronecká jaskyňa, jaskyňa U diery, Jaskyňa v ponore, jaskyňa Pieskový potok a Líščia jaskyňa. V rámci ochranárskej činnosti OS v spolupráci so SSJ vyčistila od komunálneho odpadu Jaskyňu pri murovanom mlyne, Starú jaskyňu (Bystrianska j.). Už niekoľko rokov v spolupráci s členmi Skupiny pre ochranu netopierov a pracovníkmi správy NAPANT a NP MP vykonávajú členovia OS v zimných mesiacoch monitoring netopierov. OS Brezno publikuje v periodikách spravodaj SSS, Aragonit ako aj v regionálnej tlači. Skupina spolupracuje aj s okolitými jaskyniarskymi klubmi, či už Speleoklubom Banská Bystrica a Speleoklubom Tisovec, ale aj inými.
Autor : Tomáš Amtmann
