Jaskyňa pri murovanom mlyne.

Vchod

Na túto zaujímavú jaskyňu nás už dávnejšie upozornil geológ Lukáš Vlček. Vždy tvrdil, že sa jedná o najkratší hydrologický systém, ponor a blízky výver do Hrona. A mal pravdu? Upozorňoval nás aj na to, že jaskyňa je plná komunálneho odpadu a bolo by ju dobré vyčistiť.

Ďalšia kôpka pripravená na odvoz

Komunálny odpad v jaskyni.

Preto sme v roku 2008 v rámci záchrany čistenia jaskýň na Slovensku zorganizovali pod záštitou ŠOP SSJ Liptovský Mikuláš čistiacu akciu v jaskyni pri Murovanom mlyne a blízkeho okolia, hlavne potoka Havraník, ktorý sa nachádza pri tejto jaskyni. Na akcii sme nazbierali 25 plastových vriec rôzneho odpadu ( plastové fľaše, sklo, konzervy, rôzne oblečenie a iné). Pri zbieraní odpadu sme našli aj také zaujímavosti ako sú záchodové misy či pätníky ciest, čižmy ako aj hrnce. Odpad sme roztriedili a uložili na skládke komunálneho odpadu. Počas tejto pracovnej akcie sme ju konečne preskúmali, a povedali sme si, že bolo by dobré jaskyňu zamerať a zdokumentovať. Keďže je speleologická literatúra o tomto zaujímavom území pomerne skromná, chceme širokú verejnosť oboznámiť s touto jaskyňou.

Tento kras pod Kráľovou hoľou je dosť zanedbávaný, pretože je z každej strany dosť ďaleko.

guláš párty

členovia guláš párty na Šumiaci.

No od tejto úspešnej akcie prešiel veľmi dlhý čas a až v lete roku 2015 sme zorganizovali „guláš párty“ na Šumiaci u nášho spolujaskyniara Petra Molčányiho a tu sme sa konečne rozhodli na zameraní tejto jaskyne. Po vydarenom gulášiku sme vo večerných hodinách vyrazili do jaskyne. Roman Magáň a Ľubomír Múka sa podujali na zameranie jaskyne ostatní členovia „guláš párty“ ostali pred jaskyňou. Po zameraní má jaskyňa dĺžku 85,78 metrov.

Lokalizácia jaskyne:
Jaskyňa sa nachádza v katastrálnom území obce Šumiac na pravom brehu potoka Havraník. Názov jaskyne je odvodený od starého mlyna ktorého presný opis nájdeme v knihe Horehronský talizman od K. Jarunkovej (1978) „Dom sedel na trávnatom dvore zakovaný do metrových kamenných múrov, prikrytý vysokánskou šindľovou strechou, takou strmou a nedotyčnou, že múry sa pod ňou celkom strácali a stál na polceste medzi Červenou skalou a Šumiacom. A ako sa na starý osamelý mlyn aj patrí – aj na krížnich cestách. Červenoskalská hradská sa pred ním rozvetvovala: hore na Šumiac a dolu do Zlatna.“ Kto objavil jaskyňu nevieme. Jaskyňu spomínajú vo svojich prácach J. Sekyra (1956) a F. Skřivánek (1962) v Československom krase. Spomína sa aj iný názov jaskyne – Jaskyňa v doline. Jaskyňa pri murovanom mlyne je vytvorená na zlome gutensteinských vápencov (aniského veku, stredný trias), tmavosivých až čiernych hrubovalcových a steinalmských vápencov, ktoré sa v okolí Šumiaca, Vaľkovne až po Pohorelskú Mašu vyskytujú a čiastočne alebo úplne súvisia už s kompaktným rozšírením týchto hornín na Muránskej planine.

Ľubo študujúci erózne tvary.

Ľubo študujúci erózne tvary.

Opis jaskyne:
Jaskyňa bola vytvorená koróziou alochtónnych tokov prameniacich v kryštaliniku a parakryštaliniku Kráľovej Hole, na tektonickej poruche V-Z smeru. Vchod jaskyne tvorí otvor 1m vysoký a 1m široký. Hneď pri vchode je skalný stupeň 1,5 metra hlboký. Pri m. b 2 sa jaskyňa vetví na dve chodby. Severná vetva ide smerom proti toku potoka a po 3 metroch je ukončená neprielezne smerom k povrchu. Hlavná chodba sa stáča na juhozápad a profil chodby sa zužuje. Pri m. b 4 a 5 sú skalné kulisy, ktoré nútia jaskyniarov ísť po štyroch. Po prekonaní skalných kulís pokračuje pekne vymodelovaná riečna chodba a pri m. b 7 už aj s občasným tokom smerom na západ. Dno jaskyne je na začiatku pokryté hlinou až hlbšie je dno pokryté opracovanými okruhliakmi rôznej veľkosti a zloženia. Chodba je ukončená stále sa znižujúcim stropom až ku dnu, ale nie je neprielezná. Len vyťažený materiál by sa veľmi ťažko transportoval na veľkú diaľku, nakoľko chodba je stále zaplavovaná. Jaskyňa je prakticky bez výzdoby, len s občasnými nátekmi po stenách, ale po stenách hlavnej chodby sú výrazné vírivé jamky a rôzne erózne tvary.

Jaskyňa pri murovanom mlyne

mapa jaskyne.

Záver:
Mojim príspevkom som chcel zmapovať a trochu objasniť kras v okolí Šumiaca. Hlavne možnú spojitosť s ponorom a blízkym výverom. Pri meraní sme zistili zaujímavé výsledky. Jaskyňa nesmeruje na blízky výver ale drží si smer s tokom Hrona a smeruje na Márnikovu jaskyňu, kde sa nachádza ďalšia vyvieračka. Tiež sme zistili, že jaskyňa má v hlavnej chodbe ešte možnosti postupu, len je problém s uskladnením vyťaženého materiálu. Takže niekedy v budúcnosti sa možno ešte dočkáme aj zaujímavého objavu.

Autor: Matúš Matejka

Literatúra:
BIELY A. et al. (1982): Geologická mapa Nízkych Tatier, 1:50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
BIELY A. – BEZÁK V., Eds. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Nízkych Tatier. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava, 1-232.
KLINEC A. (1976): Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier 1:50000, Slovenské Rudohorie – stred, Nízke Tatry – východ. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
J.SEKYRA (1956): Československý kras.
F. SKŘIVÁNEK (1962): Československý kras.
KLÁRA JARUNKOVÁ (1978): Horehronský taliznam. Bratislava
Technické denníky OS Brezno z akcií realizovaných na Horehroní

  • Pred vchodom do jaskyne pri murovanom mlyne
  • Šumiacky kras
  • Jaskyňa pri murovanom mlyne
  • Jaskyňa pri murovanom mlyne
  • Jaskyňa pri murovanom mlyne
  • Jaskyňa pri murovanom mlyne
  • Jaskyňa pri murovanom mlyne
  • Jaskyňa pri murovanom mlyne
  • Šumiacky kras

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *