História prieskumu.
Prieskumu Hornolehotského krasu sa OS Brezno s prestávkami venuje už desaťročia. Avšak prvý pokus objaviť jaskyňu v Suchej doline zorganizoval Hornolehotský farár v roku 1924. Výkopovými prácami sa chcel dostať cez ponor Suchého potoka do jaskyne. Postupne ako roky ubiehali územie skúmali a opísali viacerí geológovia (JAKÁL, J.: Hornolehotský kras Horehronského podolia. Slovenský kras 1990, s. 60-66) (P. Mitter 1986).
Prvé prieskumné povrchové akcie našej generácie začali vykonávať v 90-tich rokoch Matúš Matejka, Peter Molčányi, Anton Bučko. Zhodnotením perspektív sme začali kopať v jaskyni Zimné slnko (M. Matejka spravodaj SSS č1/2003).
V rokoch 2004 až 2008 nasledovali práce v sondách Veverica, Jirmerová sonda a Krumpľová jama na ktorých sa vystriedali postupne všetci členovia Os Brezno. Všetky s veľmi silnými prievanmi ale zatiaľ bez objavu jaskyne. Predposledným pokusom bola v roku 2011 sonda nad Vyvieračkou vytipovaná prútikovaním. Už v hĺbke jeden meter sme odkryli hranu stropu chodby modelovaného vodou. No kvôli prácam na iných lokalitách sme nechali sondu nad Vyvieračkou dozrieť. Keď som sa na jar v roku 2012 prechádzal okolo vyvieračky zistil som, že spomenutá hrana stropu je obrastená machom ako od teplého vlhkého vzduchu. Netrvalo dlho spolu so Liborom Štubňom , Dominikom Hlásnikom a Ľubomírom Múkom ml. a ďalšími občasnými kopáčmi (P. Molčányi, M. Matejka, T. Amtmann) sme chodbu vyčistili až do hĺbky 12 metrov. Dnes je to už jaskyňa a podľa spôsobu nájdenia lokality sme ju nazvali Prútiková. Počas výkopových prác sme začali častejšie sledovať vyvieračku, nakoľko sme sa v Prútikovej jaskyne už blížili k predpokladanej hladine toku. Robili sme aj pokus s čerpadlom. Do Prútikovej jaskyni sme liali vodu a očakávali sme zakalenú vodu vo vyvieračke. Pokus nevyšiel. Až po objavení jaskyne vo vyvieračke a následnom zameraní oboch jaskýň sme zistili, že náš pokus nemal šancu na úspech.V letnom období sme chodili pozorovať vyvieračku a počas horúcich dní som spozoroval slabý prievan zo sutiny vedľa vyvieračky. Na kopanie v Prútikovej jaskyni bolo treba stále viac ľudí ,preto sme sa pustili do kopania za prievanom vo vyvieračke. Prvých 25 fúrikov som vykopal sám, potom pokračovali mladší jaskyniari Dominik Hlásnik, Zdeno Hlásnik, Ľubomír Múka ml. Po vykopaní 72 fúrikov sa v sutine otvorila dutina smerujúca do masívu. Prievan fúkal ponad vodnú hladinu. Prvé čo ma napadlo bolo zistiť aký priestor je pod vodou, preto som tento priestor natočil na kameru. To čo som na záberoch kamery uvidel ma potešilo. Priestor dosť veľký na to aby sa dalo prejsť ďalej. O svojom poznatku som povedal ostatným. Dohodli sme sa, že skôr ako budeme volať potápačov skúsime znížiť hladinu.
Znižovanie hladiny potoka
Počas troch akcií sme s Matúšom Matejkom vyskúšali jaskyniarsku klasiku – zníženie hladiny prehĺbením povrchového koryta. Na najbližšej akcii sme už boli pripravení na prvý prieskum. Voda bola studená. Spoločne sme vplávali do jaskyne, oblečení v neopréne a to v zložení M. Matejka, L. Štubňa, Ľ. Múka ml. Na tejto akcii bolo objavených asi 20 metrov chodieb. Hneď vo vstupnej časti sa jaskyňa delí na dve vetvy. Ľavá vetva kopíruje dno doliny. Táto vetva je ukončená závalom. Po preskúmaní tejto vetvy sa vrátili do vstupnej časti a snažili sa preniknúť do pravej vetvy. Pravá vetva smeruje priamo do masívu ale v postupe bráni po piatich metroch úžina, ale za úžinou vidieť voľný priestor. Chlapi boli spokojní aj keď zablatení a skrehnutí. V jaskyni je veľa usadeného povodňového blata, nakoľko bola uzavretá sifónom. Počas ďalších akcií odstraňujeme blato a rozširujeme úžiny. Objavujeme voľné pokračovanie pravej vetvy ktorá si drží smer do masívu. Za úžinou sa jaskyňa zväčšuje, bol objavený aj prvý komín vysoký 8 metrov. Komín je ukončený závalom, nikam nevedie. Za komínom jaskyňa voľne pokračuje ďalších 10 metrov až sa dostávame k zatiaľ poslednému polosifónu. V ďalšom postupe vpred nám bráni kulisa ale cez škáru vidieť voľné pokračovanie a stále cítiť slabý prievan. Na ďalších akciách rozširujeme chodbu a odstraňujeme kulisy brániace postupu vpred. Po rozšírení chodby M. Matejka preniká do voľných priestorov päť metrov dlhých. V ďalšom postupe vpred nám zabránil štyri metre dlhý sifón.
Pred prvým zanorením do jaskyne
Opis jaskynných priestorov.
Jaskyňa má zatiaľ dve chodby. Hlavná chodba smeruje do masívu a preteká ňou väčšina vody. V tejto chodbe sa dajú nájsť tri druhy sedimentu. Vodný tok transportuje jemný piesok z kryštalinika Nízkych Tatier. Pri meracom bode č.7 sa na stene nachádzajú červené pieskovce ktoré sa na povrchu vyskytujú v blízkom okolí označované ako Vajskovské zlepence a pieskovce. Iba pod komínom sú napadané okruhliaky väčšie ako dlaň .Sú to väčšinou žuly, ruly a permské pieskovce. Tieto sú uložené na terasách Hrona východne od jaskyne. Komín je od povrchu zavalený a presintrovaný. Jaskyňa je vytvorená v čiernych gutensteinských vápencoch ,reiflinských vápencoch a dolomitoch príkrovu Svibovej. Od bodu č.1 po bod č.8 je hlavná chodba vytvorená na zlome v smere 210 na 30°. Pri bode č.8 mení smer kolmo doprava a pokračuje v smere vrstiev míňajúc komín až po bod č.12.Tu sa mení smer chodby na sever a voda tu vytvorila komplikované kulisy a medzery neprielezné pre človeka. Na tomto mieste sme začali s rozširovaním aj keď tu nebol žiadny prievan .Po celej dĺžke sú steny a strop výrazne modelované vodou, pri bode č.7 sme z nánosov bahna vykopali skalný most .Keďže jaskyňu pravidelne postihujú povodne všetky steny sú pokryté vrstvou blata. Sintrová výzdoba sa v malej miere vyskytuje v komíne. Profil chodieb je nízky, postaviť sa dá len na niekoľkých miestach. Malou záhadou zostávajú stopy líšky vo vyšších miestach kde ich nezmyla voda. Hneď na začiatku je chodba odbočujúca vľavo súbežne s dnom doliny. Je vyvinutá v smere šikmo uložených vrstiev. Preteká ňou voda počas povodní. Odpozorované keď sa povrchový tok povyše jaskyne ponára a objavuje sa v tejto chodbe. Táto chodba je vytvorená v krémových sivých reiflinských vápencoch. Piesok z kryštalinika je o niečo hrubozrnnejší ako v hlavnej chodbe. Po povodni som v náplave našiel črepy z keltskej keramiky totožnej s keramikou z neďalekého hradiska. Pod stropom v závere chodby pri meracom bode č.6 je cítiť v suchom období slabý prievan, ktorý prúdi zo závalu ponad vodu. Celou dĺžkou chodieb preteká vodný tok .Jaskyňu sme zamerali 29.10.2013 v zložení: Múka Ľubomír, Matejka Matúš, a Beraxová Majka. Po prvom zameraní má jaskyňa dĺžku 68 metrov. V každej chodbe s inou teplotou. Po zbežnom pozorovaní jaskyne sme zistili osídľovanie jaskyne netopiermi, žabami a občas aj pstruh zablúdi do tmy. Dajú sa tu vidieť chvostoskoky, niphargusi, žižiavky a rôzne druhy pavúkov.
Mapa jaskyne
Záver.
Od jari 2015 až do jesene sme rozširovali chodbu nad sifónom. Na jeseň roku 2015 sme sifón prerazili a spoza sifónu začal fúkať silný prievan. No ďalšiu prácu nám znemožnilo blížiace sa a stále prebiehajúce zimné obdobie, nakoľko sa v jaskyni dá pracovať iba v letnom období. V prieskume budeme pokračovať až v blížiacom sa jarnom a letnom období. V objaviteľských a nových akcií Vás budeme informovať neskoršie a na opis ďalších objavov a priestorov až ďalšom článku.
Autor: Ľubomír Múkahttps://www.youtube.com/watch?v=zBmlM8-cgxk
