Čo nevieme o jaskyniach v údolí Hrona

V priestore medzi južnými svahmi Nízkych Tatier a severným úpätím Veporských vrchov je vymedzené územie Horehronského podolia a Lopejskej kotliny. Na tomto území sú pre jaskyniarov zaujímavé hlavne oblasti Bystriansko – Valaštianskeho  a Hornolehotského krasu. Vyskytuje sa tu niekoľko desiatok jaskýň. Veľká väčšina nepresahuje dĺžku 100 m. Najznámejšou z nich je sprístupnená Bystrianska jaskyňa ktorú už opísalo veľa autorov. Hoci bola dobre preskúmaná, zmapovaná a zdokumentovaná výsledky týchto výskumov nepodávajú celkový obraz o vývoji územia a zároveň jaskýň v oblasti Horehronia.                 Vývoj údolia Hrona možno čiastočne interpretovať na základe geologickej mapy Nízkych Tatier. Tu možno vidieť vyznačené pozostatky sedimentov  starých jazier, Vajskovské zlepence, akumulácie treťohorných jazerných štrkopieskov. Dokonca v niektorých  vrtoch boli zachytené  sladkovodné slienité vápence. Najviac nám však môžu o vývoji jaskýň prezradiť zvyškové akumulácie riečnych štrkov terás Hrona. Na mapách sú vyznačené ako štvrtohorné.  Nedá sa to však tvrdiť jednoznačne  o všetkých. Základným poznávacím znakom štvrtohorných náplavov terás je výskyt žulových a rulových okrúhliakov kryštalinika Nízkych Tatier. Jednoznačne za štvrtohorné môžeme označovať terasy ktoré sú vyvinuté do nadmorskej výšky 700mnm v oblasti Hornej Lehoty. Do tejto výšky sa vyskytujú sedimenty pochádzajúce z kryštalinika v jaskyniach. Príkladom  môže byť jaskyňa Pieskový potok, Jaskyňa pod Svibovou a takisto aj Bystrianska jaskyňa. Sú to ukážkové fluviokrasové jaskyne s bohatými výskytmi reliktných sedimentov. Výnimkou je Jaskyňa pod Svibovou v Hornolehotskom krase. Nachádza v nadmorskej výške 610m. Pri prieskume sme zistili zatial tri druhy sedimetu. Najzaujímavejší  je sedimentovaný piesok farebne zhodný s Vajskovskými zlepencami. Pôvodne vodorovne uložené vrstvy sú už naklonené tektonickými pohybmi príkrovu Svibovej, ktorý sa nachádza veľmi blízko Čertovickej tektonickej línie. Určiť vek týchto pieskovcov by bolo vhodné laboratórne. Zároveň by  sme tak zistili časť časového obdobia vývoja jaskyne ktorou aj v súčastnosti týmito miestami preteká vodný tok a ten prináša úplne iný sediment ako ten fosílny. Blízko uvedenej jaskyne sa nachádza jaskyňa Zimné slnko vo výške 650mnm. Tu sa ešte stále nachádzajú okrem vápencových okruhliakov aj okruhliaky z kryštalinika do veľkosti 8cm. Približne 1200m severne sa v nadmorskej výške 680m nachádza jaskyňa Riavka. V jej sedimentoch sa už viac vyskytujú okruhliaky z červených Permských pieskovcov a v menšej miere okruhliaky žuly a ruly veľkosti 2-5cm. Asi 400m na východ od poslednej lokality v masíve kopca Príslop ,vo výške 780mnm sa nachádza Jaskyňa v Príslope, ktorá je skoro úplne vyplnená s cementovaným sedimentom tvoreným prevažne červenými, sivými a krémovými pieskovcami okruhliakmi  bez prítomnosti štrkov kryštalinika Nízkych Tatier. Predpokladám vznik tejto jaskyne do obdobia splynutia poriečnej a stredohorskej rovne, pred, alebo počas výzdvihu Nízkych Tatier. Erodované obalové horniny boli splavené aj do tejto jaskyne a do existujucích  jazier medzi pahorkami zarovnaného povrchu. Tieto plytké kopce sa výzdvihom jadrového pohoria dostali do pozície údolia a došlo k úplnému zanášaniu jaskýň sedimentmi.

V podobnej pozícii, nad recentne aktívnou jaskyňou sa nachádza Jaskyňa Vierka. Spomenutá jaskyňa je vyvinutá cca 200m nad Bystrianskou jaskyňou. Jedná sa o horizontálnu, fluviokrasovú jaskyňu zatiaľ dlhú 35m . Jaskyňa je okrem polohy zaujímavá tak isto bohatým výskytom naplaveného sedimentu. Okrem hlín sa tu vyskytujú okruhliaky z kremencov do veľkosti 15cm.  V sedimente sa nevyskytuje žiadny materiál pochádzajúci z kryštalinika. K zaplneniu jaskyne došlo podobne ako v jaskyni v Príslope. Všetky tieto staré jaskyne sa v súčastnosti nachádzajú vysoko nad súčastnou eróznou bázou. Dná dolín sa zahĺbili po odovodnení prietočných jazier v kotlinách zarezaním Hrona a čiastočne výzdvihom územia. K presnejšiemu datovaniu vzniku jaskýň v údolí Hrona treba použiť viac datovacích metód kôli rozdielom v stave sedimentu a ich zloženiu. Určiť vek jaskýň len podľa pozície voči terasám Hrona nie je možné kôli neúplným výskytom po svahoch a aj porušeniu zvyškov terás nerovnomernými výzdvihmi a náklonmi tektonických blokov v Hronskom synklinóriu.

Úspešné datovanie sedimentov by viac vysvetlilo vývoj povrchu, riečnej siete a jaskýň na Horehroní. Získané poznatky by sa tak isto dali použiť aj pri jaskyniach severných svahou Muránskej planiny, v ktorých vývoj ovplyvnili tie isté procesy. Ak by mal niekto záujem vykonať potrebne datovanie, veľmi rád budem asistovať pri odbere vzoriek v teréne.

Literatúra:

A . Biely  a kol. , geologická mapa Nízkych Tatier                                                                                          Kubíny D., 1956 Geologicko –speleologický výskum Bystriansko – valaštianskeho jaskynného systému. Krásy Slovenska, 33,7, Bratislava, 263-265                                                                                      Matejka M., Múka Ľ., 2006: Speleologicá dokumentácia Bystrianskej jaskyne. Spravodaj SSS, Liptovský Mikuláš, 37,2,30-35                                                                                                                 Miter P.,1986 : Krasové javy strednej časti Horehronského krasu. Slovenský kras 24, 93-114.    Jakál J., 1990 Hornolehotský kras Horehronského podolia. Slovenský kras 28,59-70.                     Droppa A., 1973: Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský kras, 11, 111-157     Bella P., 1998 : Fluviálna modelácia Bystrianskej jaskyne. Výskum,využívanie a ochrana jaskýň. Zborník referátov SSJ 36-43

Autor: Ľubomír Múka

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *